Denník človeka bez sociálnych sietí

Pondelok 11:14 hod.

Už mám toho dosť. Stále čumím do telefónu, a pozerám si svoj profil na „Fejsbúku“. Čakám kedy budem mať nejaký ten „lajk“ alebo mi niekto niečo napíše. Nikto nič. Nevadí. Pozriem sa o chvíľu. Skúsim dať post „Sloboda pazuchám“. Nikto to nepochopil, žiaden palec hore nie je. Ale to, že sa nejakej blondýne, ani vlastne neviem kto to je, narodilo už štvrté dieťa, je headline dňa. Všetci s ňou zdieľajú jej radosť. Raz som čítal, že ak nechce človek, ktorý svoj život zdieľa na sociálnych sietiach, trpieť depresiou, musí mať aktívny profil. Žiadne pasívne príjmanie statusov iných. Ja som aktívny už 5 rokov, možno som aj rádioaktívny. Čo deň, to status, čo deň, to „šérofanie“ videa, čo deň, to fotka na Insta. Apropó Insta, dnes tam nie je žiadna fotka. Včerajšie pečenie mrkvovej torty malo veľký úspech, celý svet ma „lajkoval“. Hmm ... a čo dnes? Dnes to bude raw obed v podobe vegánskeho menu s bio potravinami. „Haštag“ sem, „Hešteg“ tam. Asi som už neni zaujímavý pre tento virutálny svet.

Pondelok 13:46 hod.

Napadla ma prevratná myšlienka!!! Zruším si profil všade, na všetkých sociálnych sieťach kde som. Žiaden „Fejsbúk“, žiaden Insta, žiaden „tvítô, nič. Idem to spraviť. Jeden klik a je to! Už nie som na internete. Juchúúúú.

Pondelok 23:39 hod.

Som úplne mimo. Mám abstinenčný záchvat. Mobil v ruke, a čakám, či uvidím nejaký ten „lajk“. A nič. Nikto nepíše, nikto sa neozýva, nikto sa nehlási. Nežijem, jednoducho nežijem. Prečo som sa zbavil života na sociálnej sieti? Nechápem, všetci sú tam. Nevidím žiadne novinky, nevidím nič. Jednoducho nežijem. Niet cesty spät. Alebo žeby? Vrátim sa tam? NIE, NIE, NIE! Som si dal záväzok, tak to dobojujem.

Utorok 07:25 hod.

Včera ráno som vstal, spravil si raňajky, zalial kávu, zapol notebooku a už som bol na nete. Kto má čo nové, kto sa s kým rozišiel, kto sa kde odfotil. A dnes? Mám zasa abstinenčný záchvat. Čo budem robiť počas raňajok? Hmmm ... skontroloval som si e-mail, vytriedil poštu, pustil si rádio. Aj na _FMku vravia, že sú na „Fejsbúku“. Ja to ale dám, neprihlásim sa tam. Ale čo budem robiť?

Utorok 18:30 hod.

Od rána som nebol na nete, mobil síce stále pozerám. Závislosť od mobilu, Insta a všetkého je moc veľká a silná. Ale toľko čo som postíhal, že až. Zoradil som si knihy podľa abecedy, toto som chcel vždy spraviť. Bol som navštíviť kamarátov, ktorým som to sľúbil asi pred dvoma mesiacmi. Stihol som spraviť dosť veľa do roboty do práce, a zrazu mi to šlo odruky. Dal som dokopy všetky rozhovory, čo som mám pripravené do Inspire. A ešte mám čas si čítať knihu. To je aký pocit.

Streda 12:05 hod.

Som na obede. Mobil stále v ruke, ale už to nie je o tom modrom požierači života. Odpovedané na e-maily, klidne som zjedol obed, a zrazu nemám ani pálenie záhy. Hmmmmm .... stále však myslím, čo je nové na „fejsbúku“. Ale už je to myslenie, už to nie je taký absťak ako naposledy. Asi to bolo fajn rozhodnutie. Ako kráčam ulicou, vidím, že vonku je tak krásne, keď nepozerám stále do telefónu, a „nečekujem fejsbúk“ alebo Insta.

Piatok 15:25 hod.

Sedím na káve, a tak rozmýšľam. Zrazu je ten život bez tých sociálnych sietí iný. Stále mi to však chýba, priznávam, veď to bol môj denník asi 5 rokov. Môj virtuálny denník. Ale dnes, ako sedím na tejto káve bez „fejsúku“ som si radšej kúpil papierový denník. Ak budem chcieť zdieľať svoj život, budem ho zdieľať sám so sebou. Skutoční priatelia sú tu stále so mnou, a tí virtuálni .... takí sa nájde vždy. Mám aj viac času na veci, ktoré som nestihál robiť. Kto vie prečo? J Ale stále si vravím, čo je tam nové. A kto vie, možno sa tam raz opäť vrátim. Ale nateraz mám skutočný život vo svojom denníku. Bez káblu.