Where do we go from here?

... alebo o neraz šialených predstavách o budúcnosti. Na konci 19. storočia a ešte aj v polovici toho 20. bola technológia na vzostupe a zdalo sa, že v budúcnosti bude možné všetko! Ale ľudia sa vo svojich víziách odtrhli z reťaze. Za reálne pokladali to, čo dnes vidíme asi len v béčkových filmoch rôznych žánrov, najmä teda v sci-fi.


Ľudia sa akoby stále viac blížili k lenivosti. Asi je len otázkou času, kedy skončíme ako ľudia vo WALLE-m – obskakovaní robotmi, vypapkaní, bez akéhokoľvek pohybu. Len dúfajme, že príde taký sympatický revolucionár, ako je spomínaný robot s láskou k muzikálom a romantickými chúťkami. V každom prípade ľudí vývoj techniky tak nadchol, že premýšľali, kam sa až môže posunúť. Len si to predstavte – o čo dlhšie by ste si mohli ráno pospať, keď by ste cestou do práce (samozrejme vlastným autom) stihli raňajky, mejkap aj čítanie novín. Prípadne by ste sa mohli spoľahnúť na rýchlovlaky cestujúce na vysoko položených koľajniciach nad každým mestom. Možno aj nad dedinami. 

Poletíme, poletíme, poletíme...

Ktovie, kde sa brala viera ľudí, že po roku 2000 sa formy dopravy drasticky zmenia. Autopilot je jednoduchá vec, ale také lietajúce auto... Nuž, je rok 2014 a nikde nič. Môžeme byť paranoidní a veriť, že „vláda“ takéto autá už má. Pre dlhotrvajúcu stavbu diaľnic dúfajme, že to tak nie je. J Obojživelné vozidlá sú zrejme známejšie, napríklad také vznášadlo je skvelá vec. Teda, ak na súši nie je nič, do čoho by ste narazili. Lebo ak je, narazíte. Dokonca aj autá, ktoré sa zmenia na loď, už poznáme, hoci populárne zatiaľ nie sú. Ale ponorkové autá, vlaky, ktoré sa môžu zmeniť na lode, podvodné autobusy a podobne sú asi otázkou vzdialenejšej budúcnosti. Ku dnu by šli až smiešne ľahko, len smerom k hladine by to bol problém. V tomto sme minulé generácie asi sklamali.

9513328618ee15aa2ab2cb8c6b08b634.jpg

Ľudia boli posadnutí lietaním asi už od čias Ikara. Aj keď ten nedopadol slávne. Na začiatku 20. storočia by sa asi čudovali, v čom lietame dnes celkom bežne. Oproti ich výmyslom pôsobia lietadlá tak nudne! Vzducholode, vzduchoautobusy, vzduchočokoľvek! Tam mala byť budúcnosť. Veď čo je príjemnejšie, než si spraviť výlet rodinnou vzducholoďkou? A o čo by boli zaujímavejšie zájazdy na letnú dovolenku do Chorvátska, keď by ste tam docestovali vzduchoautobusom. V prípade pekného počasia by boli, samozrejme, k dispozícii klasické formy leteckej dopravy. Okrídlené osobné vynálezy pre jednotlivcov. Ale samozrejme, krídla by vďaka nejakému tajomnému pohonu mávali. Logicky. 

Pozemok na Mesiaci, na Marse a takmer kdekoľvek vo vesmíre má dnes už kdekto. Ale reálne tam ešte „šťastní majitelia“ nemajú ako cestovať. Spaceturizmus je ešte v plienkach, hoci začiatkom 20. storočia aj v jeho polovici to už od našej generácie čakali. Vypraviť svoju ratolesť v ležérnom skafandri na prázdniny k babke cez pol vesmíru. Taký bol cieľ! Lyžovačka nie v Alpách, ani na Donovaloch, ale na Plute! Vtedy bolo Pluto ešte planéta, ale dnes je zrejme pod úroveň.

Neustále pod strechou

Nepriaznivé počasie už asi pokazilo plány každému. Výlet, dovolenka, party alebo len ísť naľahko do mesta. Dnes to už malo byť úplne inak. Nad obývanými oblasťami by boli akési bubliny, kupoly, strechy – proste prekážka pre škaredé počasie. Ušetrili by cestári (ak nerátame s lietajúcimi autami, je to podstatný fakt), nepotrebovali by sme gumáky, dáždniky a lopaty na odhadzovanie snehu. Príjemne, slnečno a sucho. Tak malo byť. Futuristické predstavy boli tak krásne naivné. V iných predstavách boli takéto ochranné zariadenia nad jednotlivými domami a obchodnými centrami. Samozrejme, aj nad vašimi letnými vilami na iných planétach. Len si to predstavte, poistenie majetku pred prírodnými živlami by bolo úplne zbytočné. A pojišťováci by neměli co žrát!

Keď sa s odstupom času pozrieme na retrovízie budúcnosti, naskytá sa otázka, či by vôbec bol dôvod vychádzať z domova. Samozrejme, ultramoderne zariadeného. Divadelné predstavenia by sa mali dať tajomným zariadením prenášať do tepla ľudských domovov (prosto live stream/vysielanie). Alebo aj komunikácia mala byť jednoduchá. Žiadne poštové holuby, listy, či iné časovo náročné formy komunikácie. V tomto sme asi nesklamali – veď si vieme telefonovať, mať videohovory a podobné veci. V reálnom čase, pričom ani hranice nie sú problém. Ale musím povedať, že naplnené vízie ma až tak nebavia.

Aj každá jedna práca, okrem osídľovania celého vesmíru, by sa mala odohrávať vo vnútri. Hlavne však v dobrom outfite! Samozrejme musí byť z tajuplných kozmických materiálov najvyššej odolnosti a flexibility. Móda by tak mala byť funkčná aj originálna. Veď tráviť čas vo vesmíre je náročné, preto aj skafandre musia byť pohodlné. Nie ako teraz. Dizajnéri z NASA majú čo robiť, aby dohnali sľubované trendy!

Robots, robots everywhere

Hádam by ste sa do skafandra neobliekali sami, keď vám môže pomôcť robot-stylista! Autorka je toho názoru, že takéhoto robota si vysnívali muži, túžiac po tom, aby boli ich nežné vesmírne polovičky rýchlejšie prichystané na pravý intergalaktický žúr. Za pár minút by mal robot ženy nalíčiť, učesať, nalakovať nechty, obuť, obliecť a ktoviečo ešte! Minule sme v obchode s elektrospotrebičmi nič takéto nevideli, tak nevieme, na čo je na svete toľko inžinierov. 

Roboti by však nemali slúžiť len na estetické účely. Varili by, upratovali, ale by aj viedli vojny. Veď na čo by ste nahodili maskáče, keď to za vás môže urobiť plechový kamarát? Dokonalá samostatná technológia by znamenala naozaj veľký posun od lukov a šípov. Výsledkom by však bola prinajlepšom kopa šrotu. A možno návrat slávy šrotovného. Sama som zvedavá, kam sa až s technikou dostaneme.

Na záver dodávame, že cieľom autorky textu nebolo uraziť vynálezcov (skutočných či wannabe) alebo vizionárov.