O ženách a mužoch

Už dávnejšie som v Inspire magazine písal o Androgýnnej revolúcii, kde som rozoberal pohľad na súčasného muža v módnom priemysle, téme transsexuálov vo svete vysokej módy a reklamy, či z časti pohľad na muža, na začiatku 21. storočia. Téma tzv. rodovej rovnosti ma v poslednom čase nejako prenasleduje. Prednedávnom som čítal článok o tom, že muži sa dnes vracajú starému mužstvu. Čo je to vlastne mužstvo? Dá sa hovoriť o kríze mužskej identity a nadvláde žien? Môžu za súčasný stav v mužskej populácií svetových metropol feministky? Aká je vlastne úloha ženy a muža dneška?  Čo je to vlastne rodová rovnosť?


Kríza mužského ega sa vraj prejavuje tým, že muži stratili svoju tradičnú rolu. Už nechodia loviť zver, nebojujú o srdcia dám pri krvavom súboji a stali sa z nich metrosexuáli. Vraj práve metrosexuáli môžu za to, čo sa z mužov stalo! Začali sa objavovať na začiatku milénia ako huby po daždi. Ako prvý tento pojem použil britský žurnalista Mark Simpson, a označoval tak muža mestského typu a rôznej sexuálnej orientácie. Práve tento muž venuje množstvo peňazí na zdokonaľovanie svojho tela a vzhľadu – mužstva, a okrem iného sa zaujíma o umenie, módu, politiku, kozmetiku či cestovanie. Z metrosexuálov sa neskôr vyvinuli neometrosexuáli, z ktorých sú dnes hipsteri. Áno, hipsteri. Oni sa tiež o seba starajú a veľmi, len sa tvária, že im na tom nezáleží. Ale bradu akú mal Ľudovít Štúr treba aj pestovať.

Moderný muž či klasický gentleman?

Podľa amerického bloggera Bretta McKay prišli súčasní muži o sebadôveru, zručnosti a cnosti, ktoré mali kedysi, či sa vyhýbajú zodpovednosti a odmietajú dospieť. Na svojom blogu radí mladým mužom ako byť dokonalým chlapom. Rady sa zameriavajú na to, ako si oholiť bradu britvou alebo ako založiť oheň v prírode bez zápaliek. Píše i o umení, politike, rétorike či pravej mužskej etike. Jeho muž je gentleman spred sto rokov.

Začali sa znovu objavovať tradičné mužské kluby ako spred pár storočí. Podľa týchto klubov by mali muži tráviť aspoň pár dní v mesiaci s inými mužmi. Odovzdávajú si cenné rady a debatujú o výhradne mužských témach. Je na mieste otázka, či práve návrat klasických gentlemanov je dnes na mieste, pretože veľa malých chlapcov vyrastá bez mužského vzoru, nakoľko vo svete je trend bezdetných jednotlivcov, slobodných matiek či v niektorých štátoch možnosť vychovávať dieťa pármi rovnakého pohlavia. Spoločnosť sa zmenila a priniesla práve tieto plusy do dnešného sveta. Z tohto vyplýva to, že dnes už klasický muž sa zmenil na muža moderného. Muža, ktorý dnes môže ísť na materskú dovolenku, zatiaľ čo žena pracuje, či na muža, ktorý pracuje na donedávna čisto ženskej pracovnej pozícii. Niektorí zástancovia tradičného mužstva, ako spomínaní Brett McKay, tvrdia, že za túto zmenu môže prevládajúci feminizmus v dnešnej spoločnosti.

Je to naozaj tak, môžu za všetko feministky?

Feminizmus ako taký má už viac ako 200 rokov. Vo svetovej verejnej mienke sa otázka feminizmu prvý raz objavila vo vyjadreniach OSN až v roku 1975. Prvý feministický dokument vytvorila francúzska de Gougesová v roku 1791. Po svojom prehlásení však bola popravená gilotínou. Vtedajší muži nemali radi otázku rodovej rovnosti. Od tohto popravenia sa úloha ženy v spoločnosti veľmi zmenila. Ženy sa stali rovnocennými partnerkami voči mužom. Zastávajú ich rolu v pracovnom i spoločenskom živote. Už dávno za nepovažujú zmysel svojho života plodiť a rodiť deti. Samotné ženy vytvorili niekoľko organizácií či spolkov, vďaka ktorým podporujú seba samé. A možno to, že sa narušil stáročia zaužívaný rodový stereotyp, hnevá ješitné mužstvo. Ale vraj za nezmyslel akým je emancipácia žien môže aj popkultúra a ženské magazíny.

Niektorí muži pripisujú krach svojho mužstva práve ženským magazínom. Popravde, je v nich mnoho nekvalitných článkov o tom, ako byť emancipovaná, nezávislá či už finančne alebo citovo. Nespočetné množstvo ženských časopisov radia ženám ako byť správnymi ženami. Popkultúra k tomu prispela taktiež. Dnešná žena je vnímaná ako silná, sebavedomá dáma, ktorá hravo zvládne mužskú rolu v spoločnosti. S vývojom ľudstva sa s týmto tvrdením nedá nesúhlasiť. Ženy letia do vesmíru, sú z nich lepšie vedkyne ako z mužov, či pracujú na ministerstve obrany. Od prvého feministického manifestu sa toho veľa zmenilo. Ženy sa zbavili pásov cudnosti a oslobodili sa od krutej nadvlády. Ženský rod sa stal rovnako dominantný ako mužský.

No i v dnešnej dobe popkultúra doslova chŕli príbehy a mýty o tom, že žena potrebuje byť zachránená. Príkladom je Twilight sága, 50 odtieňov šedej alebo Sex v meste. V spomínaných dielach, vždy muž dobije ženu. Je to novodobá rozprávka. Či je to upír na čiernom fáre, sado-masochistický chlípnik alebo ten, čo niekoľko rokov miluje i nemiluje tú istú ženu. Ženy si i vďaka tomuto zachovali tú svoju pravú ženskú identitu. Stále sú citlivé, krehké, túžia po láske či rodine. Len už neprichádza princ na bielom koni ako v Popoluške ale muž, ktorý vie čo chce, je drzý i nežný zároveň. A toto nie je tvrdenie autorky lacných románov z červenej knižnice. No popravde, musím súhlasiť s tvrdením niektorých feministiek, že román 50 odtieňov šedej skôr dehonestuje ženskú dôstojnosť a opätovne pripisuje ženám pasívnu rolu.

Nech zastávate akýkoľvek názor, rolu tradičnej mužskej identity, rolu tradičnej ženskej identity, feministické názory alebo rodovú rovnosť, je to vaše slobodné rozhodnutie. Ja chcem týmto malým článkom poukázať na farebnosť medzi mužským a ženským svetom. Zastávam princípy humanizmu, čiže aj rodovej rovnosti. Dnešný svet hýri všetkými možnými farbami, a samotní ľudia taktiež. Preto vnímajte krásne farby vo všetkých ľuďoch, a nepozerajte sa na druhým stereotypom – to je muž, to je žena, to je mužské, to je ženské. Je len jedno – ĽUDSKÉ!