120 rokov na filmovej trati v Kine Lumière

Ostro sledované vlaky

Ostro sledované vlaky

Do Kina Lumière sa chodí na dobré filmy a výnimočné projekcie. Jeho program už dávno patrí do repertoára každého priaznivca kvalitnej kinematografie. Ešte sa ani poriadne neskončila najväčšia putovná prehliadka Projekt 100 a už sa v Kine Lumière schyľuje k ďalšiemu zaujímavému projektu. Na jeho charakteristiku stačia dve slová: vlak a film. Čo majú spoločné?


Vlakom rovno do kina 

Koniec roka majú mnohí filmoví fajnšmekri poznačený v kalendári ako výnimočné obdobie. Dňa 28. decembra totiž uplynie presne sto dvadsať rokov, keď sa v Paríži konala historicky prvá verejná filmová projekcia. Toto unikátne predstavenie uskutočnili bratia Lumièrovci, vynálezcovia kinematografu. Traduje sa, že prvým platiacim divákom na svete vtedy v slávnom Grand Café premietli aj 48-sekundový šot pod názvom Príchod vlaku. Ľudia boli z tejto projekcie takí ohúrení, že zo strachu pred rútiacim sa vlakom zutekali preč. Dnes filmoví historici spochybňujú fakt, že práve filmový šot s vlakom v hlavnej úlohe bol súčasťou historicky prvej filmovej projekcie. Napriek tomu spojenie dvoch významných vynálezov 19. storočia, akým boli železnica a kinematografia, je osudové. Divákov v Kine Lumière o tom presvedčí projekt Vlak zvaný film – 120 rokov na filmovej trati, ktorý počas roka 2015 uvedie takmer 50 titulov. S filmami, v ktorých názve alebo obsahu je vlak, štartujeme už v januári.

Detektívky v idúcom vlaku

Súčasťou projektu sú filmy rôznych žánrov, období a krajín a často atraktívne diela, ktoré je možné na Slovensku vidieť len výnimočne. Práve k takým patrí napríklad vzácny film Koleso života, ktorý v roku 1923 nakrútil francúzsky režisér Abel Gance, autor slávneho životopisného filmu o Napoleonovi. Koleso života rozpráva nádherný komorný príbeh železničiara, starajúceho sa o sirotu Normu, ktorej zomreli rodičia pri vlakovom nešťastí, a je režisérovou poctou lokomotívam ešte v čase, keď boli bežnou súčasťou života. Nemenej významný je v projekte film majstra napätia Alfreda Hitchcocka. Príbeh jeho legendárneho trileru Cudzinci vo vlaku z roku 1951 sa odohráva v idúcom vlaku. Psychopat Bruno chce zavraždiť svojho otca a politický karierista Guy čaká na rozvod so svojou manželkou, aby sa mohol oženiť so senátorovou dcérou. Z toho nemôže vzísť nič dobré, len plán výmeny vrážd, ktorý je pre režiséra priestorom na presné vykreslenie duality ľudskej povahy. „Nie je to fascinujúce?“ pýtal sa Hitchcock aj pri tomto filme a odpoveď nechal ako vždy na divákovi.

Vtedy na západe

Vtedy na západe

Vo vlaku sa odohráva aj film francúzskeho autora nového románu a zároveň režiséra Alaina Robbe-Grilleta. V roku 1966 nakrútil snímku Trans-Europ-Express, v ktorej si pri ceste vlakom z Paríža do Antverp skupina filmárov kráti cestu písaním scenára. Do oka im padne herec Jean-Louis Trintignant a urobia si z neho hlavného hrdinu svojho príbehu. Pri písaní sa uchyľujú k realite vtedajšieho všedného života, charakterizovanej pašovaním drog, automobilovou naháňačkou, prestrelkou a ďalšími situáciami na hrane zákona. S odstupom času možno povedať, že tento film vo filme patrí k najoriginálnejším kriminálnym trilerom svojho obdobia. A čo kultový film Sergia Leoneho Vtedy na západe (1968)? Najlepší western všetkých čias a tiež jeden z najlepších filmov v dejinách svetovej kinematografie v projekte o „filmových vlakoch“ nemôže chýbať. Stále nestarnúci príbeh mlčanlivého muža prezývaného Harmonika, ktorý prichádza do malého mestečka na Juhozápade USA, aby našiel muža menom Frank, láka ľudí do kina aj po rokoch. Žeby preto, že pricestoval vlakom?

Symbol odlúčenia a spájania

Vlaky sa v kinematografii objavovali aj v neskoršom období. Neboli len dejiskom rôznych podvratných činností alebo úkladných vrážd, hrdinov často približovali či vzďaľovali od seba podľa toho, ako to ktorý filmár potreboval. Ak si spomeniete na nedávno v kinách uvedený americký film Pred polnocou (2013) v hlavných úlohách s podmanivo krásnou francúzskou herečkou Julie Delpy a americkým bezstarostným „týpkom“ Ethanom Hawkom od režiséra Richarda Linklatera, vybaví sa vám určite aj jeho film Pred úsvitom (1995), ktorým odštartoval zatiaľ trilógiu vzťahu dvoch ľudí v rozpätí takmer dvadsiatich rokov. V prvom diele Pred úsvitom bol práve vlak miestom, kde sa hlavní hrdinovia Jesse a Celine stretli a zároveň aj prostriedkom, ktorý rodiacu sa lásku medzi nimi pretrhol a diváci museli čakať ďalších desať rokov, kým im režisér v druhom diele Pred súmrakom (2004) povedal, či sa hrdinovia znova stretli alebo nie.

Ja milujem, ty miluješ

Ja milujem, ty miluješ

Aj v domácom teritóriu máme filmy, ktoré tematizujú vlaky. Napríklad tragikomédia o starom mládencovi a ľuďoch z periférie nášho úspešného režiséra Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ (1980) alebo film našich západných susedov Ostro sledované vlaky (1966), ktorý Jiří Menzel nakrútil podľa rovnomennej novely Bohumila Hrabala a získal zaň Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov. Projekt Vlak zvaný film – 120 rokov na filmovej trati v Kine Lumière ponúka nielen filmy pre fanúšikov železníc a vlakov, ale pre všetkých záujemcov o dejiny kinematografie. Prináša diela, ktoré rozhodne stoja za pozretie.