Aj Freud má prsty v komikse

Windsor McCay, Dream of Rarebit Fiend

Windsor McCay, Dream of Rarebit Fiend

„Minulú noc sa mi snívalo, že som motýľom. A teraz neviem, či som človekom, ktorému sa snívalo, že je motýľom, alebo motýľ, ktorému sa teraz sníva, že je človekom.“

Čínsky básnik Čuang Č


Koľkokrát sa vám už sníval tak intenzívny sen, že ste sa ešte pár minút po prebudení triasli alebo premýšľali nad tým, čo sa vlastne stalo a kde vôbec ste? Ak patríte medzi tých šťastných alebo nešťastných, ktorým sa nič nesníva, tak tomuto článku nebudete hádam ani veriť. Avšak, verte neverte, sny sú oblasťou bádania, ktorá je zaujímavá a tajomná, a z toho vyplýva i záujem o sny a tak trochu subjektívne závery, ktoré z takéhoto skúmania môžu vzísť. Od snárov, Freuda, Lacana a im podobných sa dostaneme až k skúmaniu naratívnej štruktúry snov, ktorú pred pár rokmi uskutočnili fínski vedci a zistili, že sa nám v podstate nič dobré a príjemné nesníva. Riešime problémy, potíme sa pri skúškach, prichádzame neskoro na schôdzky, hádame sa so šéfom... No potrebujeme kvôli takýmto snom ešte vôbec snívať?

Je zaujímavé, že i komiks sa snažil a snaží prebádať sen, a nielen v tak obyčajnej podobe akou je snenie kdesi v mäkučkej posteli či na pohovke pána terapeuta. Sen a komiks majú viac spoločného, ako by ste si mysleli. Nočné mory, denné snenie, absurdné situácie a malé neskutočné svety, to všetko patrí do komiksu. Ako prvý sa to snažil dokázať už na začiatku dvadsiateho storočia Windsor McCay v krátkych komiksoch nazvaných Dreams of the Rarebit Fiend. Príbehy nočných mor a lietajúcich postelí tak boli halucinogénne, absurdné, surreálne a na začiatok dvadsiateho storočia až nepochopiteľne krásne. A samozrejme jednotlivé príbehy vznikali pod silnou freudovskou inšpiráciou, keďže len štyri roky pred prvým vydaním tohto komiksu vydal Sigmund Freud svoju verziu interpretácie snov.

Mari Ahokoivu, Löydä minut tästä kaupungista (Find me in the city)

Mari Ahokoivu, Löydä minut tästä kaupungista (Find me in the city)

A pri samotných snoch a nočných morách to v komikse neostalo. Komiksoví autori sa snažili prebádať neprebádané údolia snov a došli tak k názoru, že nie vždy musia v svojich príbehoch kontrastovať snové situácie s realitou ako to bolo napríklad u McCaya. Zároveň tak môžu čitateľom ponúknuť celú plejádu snových situácií a nielen sny a nočné mory. Do komiksu tak vstupujú chodiace mŕtvoly, múmie, mimozemšťania, Superman a jemu podobní fešáci, ktorých berieme už ako realitu. Ale verte mi, reálni nie sú. V undergroundovom komikse tak naopak prichádzajú na pretras halucinogénne látky a obrazy, ktoré takto v komikse môžu spôsobovať. Neskôr s príchodom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sú stále viac popisované limitujúce situácie, ktoré poukazujú na krehkosť bytia. Halucinácie a predstavy, ktoré vychádzajú zo strachu, choroby alebo z blízkosti smrti dopomohli k tomu, že komiks bolo nutné brať vážne. O jednotlivých snových obrazoch v komikse, tak môžeme hovoriť ako o snových sekvenciách, ktoré zahrňujú celú plejádu neskutočných a nereálnych obrazov.

Komiksová postava tak dokáže nájsť útechu vo vysnívanej krajine či situácii alebo naopak sa stáva obeťou svojich obáv a strachu pretaveného do nočnej mory či predstáv spojených s určitou limitujúcou situáciou spôsobenou, napríklad depresiami či bolesťami. Umiestnenie kontrastujúcich obrazov s realitou závisí plne na autorovi príbehu, kontrast sa tak môže objaviť hneď na začiatku, v priebehu deja alebo až na konci komiksu ako konečné rozuzlenie neuveriteľných situácií. Stať sa tak môže čokoľvek – postavy sa môžu zväčšiť alebo zmenšiť, môžu sa rozprávať s tigrom a nechať sa zjesť. Prechádzajú tak neuveriteľnými situáciami, podobne ako Alica v krajine zázrakov. Ďalšou špecifickou skupinou sú snové sekvencie, v ktorých autor zámerne vytvára neskutočné svety, na prvý pohľad rozlíšiteľné od skutočnosti avšak nikdy nie priamo postavené do kontrastu s realitou. Fantastické krajiny a príbehy v komikse tak môžu ponúkať únik pred skutočnosťou, tajomný svet kdesi za dverami, v strede Zeme či na povrchu pre človeka ešte neznámej planéty. Uvediem aspoň niekoľko príkladov spomínaných snových obrazov v komikse.

 Lela Geislerová, O tygrovi a dívce

 Lela Geislerová, O tygrovi a dívce

V krátkom komikse O tygrovi a dívce od Lely Geislerovej sa snívajúce dievča ocitá v rôznych situáciách, avšak vždy snívajúc o tigrovi, vo dne i v noci. V komikse sa miešajú obrazy reality s denným snením dievčaťa v paneloch, ktoré sa prelínajú a často splývajú, tak ako jej denné snenie s realitou. Pred realitou uteká do svojich snov a predstáv a prestáva rozlišovať medzi tým, čo je ešte sen a čo už skutočnosť. Text komiksu bol inšpirovaný japonskou básňou od stredovekej poetky Ono no Komachi, avšak podobné vyobrazenia či snové obmeny tigra ako sna či predstavy môžeme nájsť aj v tvorbe iných autorov (napr. ak by sme ostali pri komikse, snáď najznámejším príkladom je komiksový strip Calvin a Hobbes od Billa Wattersona, v ktorom ožíva plyšový tiger len pred očami malého hlavného hrdinu; ale taktiež obrazy Sen a Spiaca cigánka od Henriho Rousseua alebo novela Tracyho tiger od Williama Saroyana sa pohrávajú s podobnou tematikou).

Ďalším autorom, ktorý sa nebráni preskúmať i snové situácie je (môj obľúbenec) Matti Hagelberg, ktorý  vtipným spôsobom porovnáva svoje absurdné sny s ešte absurdnejšími situáciami, ktoré sa kedy vo svete stali. Jeden absurdný obraz je vystriedaný ešte nezmyselnejším až sa nám napokon obyčajné situácie, do ktorých sa Matti pravidelne dostáva, javia rovnako bláznivé a neskutočné ako duchovia či morské príšery vystupujúce v jednotlivých obrazoch.

Matti Hagelberg, The world of mysteries

Matti Hagelberg, The world of mysteries

Snové naratívne obrazy v komiksovom rozprávaní vyvolané určitou chorobou sú taktiež pomerne dobre zastúpenou skupinou v komiksových príbehoch. Krátky komiks od nemeckého autora Paula Paetzela s názvom Rudolf (rising and shrinking) je toho dobrým príkladom, keď zobrazuje limitujúcej situácie, kde hlavná postava Rudolf zápasí s depresiou a je v bezútešných pocitoch doslova uväznený. Rudolfove pocity sú premietnuté do snových sekvencií respektíve nepríjemných vidín a predstáv, keď sa v najťažšom momente choroby mení a postupne zmenšuje na bezbranného človiečika. Podobnú tému skľučujúceho a zväzujúceho strachu, samoty a depresie rozoberá aj Mari Ahokoivu v komikse Löydä minut tästä kaupungista (Find me in the city). V jej prípade sú skľučujúce myšlienky prítomné v komikse ako vždy striehnuci tieň na svoju obeť.

Paul Paetzel, Rudolf (rising and shrinking)

Paul Paetzel, Rudolf (rising and shrinking)

Ako je vidieť zo spomínaných príkladov, snové obrazy sa stali nesmierne cennou inšpiráciou pre mnohých komiksových autorov. A tak ak ste náhodou komiksovým začiatočníkom či profesionálom, ktorý stratil „tvorivú slinu“, nezabudnite si ráno po prebudení zapísať svoje sny. Určite sa vám raz zídu.