Archeológia času

Po celom dni na cestách konečne krátko po desiatej večer vchádzame do Brehova. Prostredie mi je známe, krajina osvetlená diaľkovými svetlami auta mi pripomína to, že som tu už raz bola. Cez cestu prebehne líška a nad dedinou sa týči kláštor, v ktorom sa svieti len v pár oknách. Sme tu.


Brehov je dedina na východe Slovenska, takmer na hranici s Maďarskom. Je v blízkosti sútoku riek Ondava, Latorica a Bodrog a tiež akýmsi sútokom nás všetkých. Práve obce Brehov spolu s Radom spojili nás, študentov trnavského Ateliéru komunikácie v médiu fotografie. A to nielen po profesionálnej stránke či cez fotografiu. V máji 2015 sme tu na tvorivých dielňach pod vedením docenta Jozefa Sedláka a Petry Cepkovej spoločne personálne rástli, spoznávali, čo to je oddať sa jeden druhému, pokoriť sa, vážiť si, čo máme a uctiť si jeden druhého. Spoznali sme sa navzájom a cez prostredie, v ktorom sme tvorili, sme spoznali aj seba samých. 

Pod úpätím Andezitového Veľkého vrchu vyčnievajúceho z Východoslovenskej nížiny sa nachádza kláštor minoritov, z ktorého je výhľad na obec, močiare či, zdá sa, nikde nekončiacej zelene. Boli sme prijatí do nepopísateľného pokoja tohto kláštora, kde sme spolu s mníchmi na pár dní zdieľali ich životy. Počas dní sme spoznávali obec, zákutia a predovšetkým osudy (neraz ťažké) jej obyvateľov. Ľudia pred nami otvárali svoje príbytky, srdcia, aj fľaše vína, ktorých obsah vlastnoručne vyprodukovali. Za ten krátky čas sme si vybudovali silné putá nielen s bratom Jánom z Kláštora, ktorý nás sprevádzal či pánom farárom Rolandom z farnosti v Rade. Každý jedinec, s ktorým sme vtedy, pred 73 týždňami, mali možnosť zdieľať pár chvíľ, si nás zapamätal a nechali sme stopu v jeho živote rovnako ako on v tých našich.

Dokazuje to aj účasť miestnych obyvateľov na vernisážach v oboch dedinách a momentyopätovných stretnutí. Rok a pol je dlhá doba v živote človeka, ktorý prežíva svoje dni. Ale nie príliš dlhá na zabudnutia. 

A tak sa 7. a 8. októbra schádzame v kultúrnych domoch v Brehove a v Rade, kde sú vystavené fotografie, ktoré sú výsledkom našej poslednej práce v obciach. Ľudia sa prechádzajú  pomedzi ne, hľadajú sa na záberoch, usmievajú sa a tľapkajú po pleci. Potom vyhľadávajú autorov knihy, nás samotných, ktorí sme sa na jej vzniku podieľali, a žiadajú o podpis. A to je ten silný moment, kedy si uvedomujeme, že nie cieľ a výsledok sú dôležité. Práve proces, cesta a vybudované puto sú pre nás vďakou za tento projekt.

Brehov a Rad sú obce nachádzajúce sa na opačnom konci krajiny od nášho súčasného pôsobenia. Dostať sa tam nie je ľahké. Ale tieto obce, ich malebné okolie a silné putá, vytvorené medzi obyvateľmi a nami, sa zapríčinili o to, že sa sem vždy s radosťou vrátime. A že pri vstupe do týchto obcí nás zomkne akýsi zvláštny pocit - pocit domova.

Ak sa nachádzate na východe Slovenska, v blízkostí obcí Brehov či Rad, zastavte sa na výstave fotografií. Obyvatelia vás s radosťou privítajú, prichýlia, pohostia a keď ich od nás necháte pozdravovať, možno aj veselé historky prezradia! 

 

Autor fotografií: Peter Lančarič