H ako Boris. B ako Hanečka

Za posledných desať rokov jeho meno pozná každý správny fanúšik slovenskej módy. Z jeho mena sa stal symbol najlepšej ženskej módnej tvorby u nás. Avantgardný, punkový, historizujúci, bláznivý, kreatívny, dokonalý, odvážny, vizionársky, hravý, nadčasový. Taký je a taká je jeho móda. Objavuje sa v mnohých časopisoch a objavuje sa so svojou tvorbou aj v Inspire. V tomto čísle sa objaví ako človek plný dôvtipu v milom rozhovore.


Skús sa predstaviť čitateľom Inspire magazinu, ktorý o Tebe nič nevedia.

Myslím si, že v tejto dobe ma už dostatočne môže zastúpiť Google, len poprosím hľadať informácie, nie fotky.

Čo máš nové za poslednú dobu? My dvaja sme sa naposledy videli pred piatimi rokmi. Kam si sa za ten čas posunul, čo si zažil?

Váhovo som sa posunul nahor. Ale nie, teraz vážne. Koketoval som s konfekciou, to bolo pre mňa nesmierne poučné a obohacujúce. Opäť sa vraciam k svojim vlastným víziám a snažím sa snívať nanovo.

Čo je alebo bolo pre Teba najväčšie dobrodružstvo v živote?

Rozhovor s mamou pri mojom coming oute.  Naozaj ma ale baví rozhovor so staršou generáciou, kedy sa viem úplne naladiť na ich obdobie, kedy pôsobili ako punk, aj keď teraz sa už z nich stala klasika. Celý život ma zaujíma skúmať prechod medzi avantgardou a klasikou, čo sa v podstate deje v každom období. Bavia ma rozhovory so staršou generáciou, ktorá je z nášho pohľadu úplne out a prežitá, ale pri tom to isté sa deje aj v novej generácii. Baví ma veličina čas. Moje médium nie je ani textil, ani keramika, ale čas. Baví ma osloviť 15 - ročné dievča a zároveň osloviť jej babku.

Aké by mali byť šaty pre dobrodružstvo?

Mala by to byť celá garderóba, celá artiléria. Musí tam byť „kako aj jajo“ – ako sa hovorí na Záhorí – jedno bez druhého málokedy osve bývajú. Ak tam nie je niečo praktické, niečo veľmi snoví, romantické, pohoršujúce aj nepraktické, tak to nie je ono. Musí tam byť jedno aj druhé.

Čo hovoríš na výrok Oscara Wilda, že móda je tak škaredá, že sa musí meniť každého polroka?

Skôr si myslím, že móda umiera mladá, ľudia sa ešte nestihnú spamätať, či je to krásne alebo škaredé, či to nenávidia alebo milujú a už je to out.

Ako vlastne charakterizuješ svoju tvorbu? Si mainstream alebo alternatívna?

Myslím si, že som dosť alternatívny, každý klient, ktorý príde do môjho ateliéru, sa trošku spamätá a povie: „Aha, čakal som niečo úplne iné!“ V tom je moja alternatíva. Robím veci, s ktorými som stotožnený a nezáleží mi až tak na tom, či sa to páči alebo nepáči.

Myslíš si, že by ľudia radi nosili niečo od Hanečku i na prechádzku do parku?

Korzetové šaty na prechádzke sú veľmi avantgardné, trendsetterské, veľmi hipsterské, len o tom ešte ľudia nevedia. Každý hipsterizmus alebo nejaký mainstreamový trend má svoj predvoj. Pozrite sa na dlhé brady, ktoré sa nosili 10 rokov dozadu, alebo si pozrite neónové farby, ktoré sa nosili 10 rokov dozadu, než ich začala nosiť väčšina a kto ich nosil...

Inspire magazine je považovaný za akúsi alternatívu voči všetkým veľkým magazínom. Čo je však podľa Teba nejaká alternatíva voči tomu, čo sa nosí u nás, voči tomu, čo sa prezentuje v komerčných médiách?

Možno je to práve ten čas, kedy kto čo nosí. Liana Weiss (bývalá šéfredaktorka Inspire, pozn.red.) nosí moje šaty, ktoré sú typovo „Ples v Opere“, na nákup, keď si kupuje ryby. Je to zmena času, čas je veľmi dôležitý. Ľudia sa vedia vychystať na večer, keď idú na party, ale keď to urobí niekto v inom čase, je extravagantný. Čas je tá veličina.

Sme vo víre letných festivalov. Čo by si mal človek, ktorý miluje módu, vziať na festival?

Určite kompas, klobúk z viktoriánskej doby, na klobúku čerstvé ovocie, hlavne ananás (kvôli chuti spermií), pompadúrka plná kondómov. Tá je pre každú dámu vždy vítaná. Odporúčam aj do Versailles.

Na leto sa vždy udávajú trendy. Čo je podľa Teba také, čo by mal mať človek v lete, ale nie je módny trend?

Asi kožuch a čižmy, perforované a kožuch od Fendi. Alebo kožuchové plavky? Vtedy už musí byť jasné, že ide o fashionistu.

Čo je to podľa Teba vkus? Aj gýč sa považuje za vkus, a pritom veľa ľudí ho zatracuje? Estetika je relatívny pojem. Krása je „pomíjivá“. Dá sa v móde hovoriť o niečom takomto, lebo, ako sa vraví, koľko ľudí toľko chutí?

To už povedal Warhol, čo sa o tom dá už povedať? Najhoršie je, keď ľudia nevedia odlíšiť gýč od „nadsázky“. Myslia si, že je niečo umenie a pritom je to gýč, alebo naopak. Niekto si robí srandu a ostatní ho berú veľmi vážne. Poznám veľa ironikov, ktorí to berú naozaj vtipne, zábavne a napriek tomu sú nepochopení. Veľa ľudí si na nich ukazuje prstom. To mi pripadá v tejto dobe veľmi absurdné.

V súčasnosti valcuje show Nákupné maniačky Slovensko. Ako sa pozeráš na túto show, neuvažoval si nad tým, že by tam šiel ako porodca/stylista?

Túto show som videl len dvakrát, keď som bol na skúške šiat a bežala v telke. Ani ju sledovať nemôžem, lebo v súčasnosti nemám televízor. V dobe, keď sa to najmenej hodilo, som začal robiť zmenáreň aj s Lukášom Kimličkom. Vtedy som bol za to dosť zatracovaný, ale myslím si, že v tomto je môj punk, že som sa odvážil robiť niečo, čo bolo mimo môj level. Ale musím povedať, že ma to veľmi veľa naučilo. Myslím si, že teraz je to posunuté niekde úplne inde a mne táto moja skúsenosť bohate stačí.

Inspire magazine oslávil v roku 2014 svojich prvých 10 rokov. Čo by si mu chcel popriať, zaželať, či odkázať?

Desať? Čo je to oproti večnosti? Hlavne správny nadhľad prajem.

 

Za pomoc pri tvorbe rozhovoru ďakujeme Zore Husarčíkovej z FASHION LIVE.