MILAN TVRDOŇ O SVOJEJ MAĽBE

Umelec, ktorý maľuje prevažne štetcom a olejovými farbami. Od realistickej maľby vo svojich začiatkoch sa vypracoval k vyhranenému autorskému štýlu, k abstrakcii. Abstrakciu prirovnáva k hudbe, v ktorej skladateľ komponuje a harmonizuje svoje pocity, myšlienky. V prevažne teplých tónoch jeho obrazov nájdeme ideu vnútornej energie, radosť a vášeň. No kto vlastne je Milan Tvrdoň? 


Kedy si sa prvýkrát dostal do kontaktu s umením?

Môj strýko Martin Tvrdoň bol klasický maliar krajinár. Chodil s poľným stojanom do plenéru a maľoval rovno na papier alebo plátno. V byte na Obchodnej ulici v Bratislave mal ateliér, kde obrazy dokončoval. Keď sa narodil brat Dušan, býval som niekoľko dní u strýkovej rodiny a videl som, ako pracuje. Maľoval zátišie a kreslil aj môj portrét. Sedieť ako model bolo zábavné a súčasne veľmi únavné, keď som musel vydržať bez pohybu. 

Začal si potom tiež kresliť?

Rád som kreslil už v predškolskom veku. Aj na základnej škole som zátišia (vypchatých vtákov) kreslil na papier perom a nie ceruzkou ako ostatní spolužiaci, ktorí často gumovali a prekresľovali. Učiteľka kreslenia hovorila, že mám talent. Väčšinou po prvej hodine výtvarnej výchovy som mohol ísť domov s tým, že som už svoju úlohu splnil. Dvojhodinovky výtvarnej výchovy boli ako posledné vyučovacie hodiny. Keď som chcel ísť so svojím strýkom maľovať do plenéru, nesúhlasil. Bol som z toho veľmi sklamaný. Vtedy mi povedal slová, ktoré si dodnes pamätám: Si veľmi talentovaný, ale maľuj tak, ako ti zobák narástol. Dnes už viem, že mal k môjmu talentu pozitívny prístup.

Pripadá mi veľmi inšpiratívne, keď si oficiálne neštudoval výtvarné umenie, a pritom si momentálne člen profesionálnych spolkov ako Umelecká beseda slovenská či Spoločnosť voľných výtvarných umelcov pri Slovenskej výtvarnej únii. Okrem toho si uznávaný profesionálny výtvarník. Ako si sa k tomu dopracoval? 

Nie je to nič výnimočné. Ani spisovatelia neabsolvovali školu pre spisovateľov a píšu knihy. Poéziu a prózu píšu iba tí, čo na to majú. Umelec je autor diel, ktorého tvorbu spoločnosť akceptuje ako umenie. Pritom kvalita umenia a tvorivosť nemusia byť priamo úmerné nadobudnutému umeleckému vzdelaniu. Svedectvom môjho tvrdenia sú mená: Gauguin, Gogh, Cezanne, Benka, Lhoták, Martinček, Kállay, Werich, Horníček, Kopecký, Króner, Filčík, Satinský, Štepka, Klimáček a iní. Dovolím si citovať Jána Wericha: Slovo umění pochází od slova uměti.

Základnú školu som končil v roku 1959, v čase najväčšej totality. Starší bratia už študovali na vysokej škole, môj otec bol súkromník a ja ako tretí v poradí som si nemohol vybrať školu, akú som chcel. Vyštudoval som Strednú priemyselnú školu strojnícku. Po absolvovaní školy som pracoval ako konštruktér. V práci som sa bavil aj tým, že som robil karikatúry kolegov. Cez jedného môjho kolegu, ktorý tiež amatérsky kreslil, som sa dostal na Konfrontácie, ktoré vtedy viedol čerstvý absolvent vysokej školy, akademický maliar Július Koller. S veľkým rešpektom som mu ukázal moje výtvarné pokusy, na ktoré on reagoval pozitívne, a pýtal sa ma, kto ma to učil. Keďže nikto, mal som z toho neskrývanú radosť.

Aký bol tvoj vzťah s Kollerom? Týmto spôsobom ťa teda motivoval?

V roku 1969 som spravil niekoľko objektov za použitia latexu, zrkadiel a iných materiálov, čo mu ako konceptuálnemu umelcovi bolo sympatické a prejavil živý záujem o moju tvorbu. Naše priateľstvo malo niekoľko podôb. V čase mojich prvých výtvarných pokusov bol Julo Koller pre mňa neodmysliteľným konzultantom, neskôr kurátorom mojej samostatnej výstavy a od roku 1994 profesionálnym kolegom. Napriek tomu, že odolával ponukám učiť na škole, bol rodený pedagóg, filozof, a pritom skromný človek, ktorému prináleží prívlastok osvietený. 

Čo pre teba znamená abstraktná maľba?

Je to vyhranený autorský štýl, ktorý mi poskytuje viac možností na svoje vyjadrenie. Mesiac predtým, než môj strýko zomrel, sa mi úprimne priznal: Závidím ti, že dokážeš maľovať z hlavy, bez predlohy. 

Ako si sa dostal do Umeleckej besedy slovenskej (UBS)? Ovplyvnilo ťa to nejako?

V čase, keď som si podal žiadosť o prijatie do UBS, mal som už za sebou sedem samostatných výstav. Na valnom zhromaždení som bol prijatý okamžite za člena, bez dvojročnej skúšobnej doby. Pochopiteľne, motivovalo ma to k tomu, aby som na sebe pracoval a uvažoval o tom, ako svoju tvorbu posunúť kvalitatívne ďalej. Až som dospel k svojmu osobitému maliarskemu vyjadreniu. 

Čím si sa odlišoval?

Možno práve tým, že som nemal žiadne vzory zo školy, na ktoré by som sa podobal. Možno tým, že mi nikto nestihol zdeformovať môj pohľad na svet. To mi už povedalo niekoľko kurátorov.

Máš obľúbený obraz, ktorý si namaľoval?

Každý obraz maľujem tak, akoby to bol môj posledný obraz v živote. Každý obraz je moje dieťa. Každý je originál a v zásade nikdy nerobím kópiu svojich obrazov. Až čas vždy ukáže, ktorý obraz mám najradšej, a s tým sa aj nerád lúčim.

Keď sme vstúpili do tvojho ateliéru, ktorý máš v byte, mala som pocit, ako by sme boli chvíľu v inom svete. Cítiš sa v ňom aj ty podobne?

Áno, určite. Chodím sa sem nabíjať energiou.

Tie teplé farby, ktoré používaš, súvisia aj s tebou? Tvojou osobnosťou?

Tie farby vyjadrujú moje pocity. Vo svojej podstate som pozitívny človek. Ráno sa budím o piatej s dobrou náladou. S pocitom, že som rád na tomto svete. Veľa návštevníkov výstav mi už povedalo, že aj z diaľky poznajú moje obrazy.

Máš pocit, že pre našu generáciu maliarov je ľahšie presadiť sa?

Pre mladú generáciu je vynikajúce to, že má slobodu rozhodovania. Nikto vám z politických dôvodov nebráni ísť študovať, čo chcete. Tiež sú otvorené hranice, takže máte prehľad o tom, čo sa deje vo svete. Pochopiteľne, predpokladom je miera talentu, pracovitosti a chcenia.

Akými zásadami sa riadiš pri svojej tvorbe?

Obraz musí byť kompozične vyvážený a mala by z neho sálať energia, ktorou osloví citlivého pozorovateľa. 

Čo je pre teba dôležité?

Určite neplatí, že kto je bohatý, je aj šťastný. Podmienkou ku šťastiu je profesia, pre ktorú žiješ, a partner, pre ktorého žiješ. Aj keď sám som nemal priamočiary, jednoduchý život, mal som vedľa seba manželku, u ktorej som vždy našiel pochopenie a povzbudenie. Aj negatívne skúsenosti ma formovali a dopomohli k tomu, že robím to, čo robím.

 

Maliar Milan Tvrdoň sa narodil v roku 1945 v Bratislave. Je člen Umeleckej besedy slovenskej, Spoločnosti voľných výtvarných umelcov, pri Slovenskej výtvarnej únii. Svoje diela vystavoval na mnohých kolektívnych výstavách na Slovensku, Česku, v Poľsku, Nemecku, Maďarsku, Rakúsku, Taliansku, Srbsku, Chorvátsku, Izraeli, na Cypre. Usporiadal 21 individuálnych výstav na Slovensku a v zahraničí. V roku 2011 vyšla monografia „Milan Tvrdoň – Moja cesta“. Text B. Bachratý, vydal FO ART s.r.o. Bratislava. Žije a tvorí v Bratislave.

Autor: Kamila Šebestová
foto: Chiara Rendeková