Z náuky o spánku a o snoch

Jedna z obľúbených činností ľudí je spánok. Niekto spí veľa, iní by chceli, ale nemajú čas, a niekomu sa spať nedá. Potrebujeme ho vôbec alebo je to iba strata času? Čo sa počas noci s nami deje a prečo sa nám sníva?


Spánok je strata kontaktu s okolím, opak bdenia. Počas spánku mozog nereaguje na slabšie podnety z okolia, hĺbka spánku sa dá určiť tým, aký silný podnet je potrebný na prebudenie. Dĺžka spánku je individuálna. Viac spia ľudia pracujúci telesne ako duševne. Dlhšie spia aj deti, novorodenci napríklad dvadsať až dvadsaťdva hodín denne. Spíme v noci a bdieme cez deň, trvá to však niekoľko mesiacov kým sa dieťa po narodení zosynchronizuje s otáčaním zeme. V roku 1971 Jouvet po prerušení určitých nervových dráh v mozgu mačiek znížil potrebu spánku na dve a pol hodiny namiesto normálnych šestnásť hodín spánku. Nespavosť zvierat spôsobila znížená produkcia sérotonínu.

Prvou fázou spánku je zaspávanie. Ak bez dôvodu, akým môže byť hluk, stres, zmena času, prejedenie sa na večer, nezaspíte do 20 minút, máte poruchu. Ak niekoho v tejto fáze prebudíte bude tvrdiť, že nespal, iba zavrel na chvíľu oči. V ďaľšej fáze spánku sa spomaľuje tep, klesá telesná teplota a váš mozog tiež začína odpočívať, čo sa dá spoznať aj po pripojení vašej hlavy k počítaču podľa tzv. sigma vĺn. Fáza tri je prechod do fázy štyry hlbokého spánku alebo tiež nazývanej  non-REM (ortodoxný spánok). Keď niekoho v tejto fáze spánku zobudíte, bude úplne mimo a nebude vedieť možno aj niekoľko minút, kde je a čo sa deje. Skratka REM znamená rapid eye movement alebo po slovensky rýchly pohyb očí. Non-REM fáza (bez rýchleho pohybu očí) spánku trvá asi deväťdesiat až stodvadsať minút a strieda sa s REM spánkom. Ortodoxný spánok trvá osemdesiat až osemdesiatpäť percent času, ktorý prespíme. REM fázu, alebo aj takzvaný paradoxný spánok, charakterizuje vyššia srdcová frekvencia a rýchlejšie dýchanie, väčšia hĺbka spánku a nižšie napätie svalov ako pri non-REM fáze spánku. Pri prebudení z paradoxného spánku si viac ľudí pamätá, že sa im snívalo. Dôležitosť REM spánku sa dá predpokladať aj podľa toho, že keď dlhší čas máme nedostatok spánku, táto fáza sa kompenzuje aj na úkor iných fáz spánku. Pri dlhodobom vylúčení paradoxného spánku sa experimentálne u človeka dokázalo zhoršenie sústredenia sa, podráždenosť a sklon k agresivite. REM fáza spánku sa vyskytuje iba u stavovcov, najvýraznejšie u cicavcov a viac u mäsožravcov ako bylinožravcov. V REM fáze spánku sa často vyskytuje škrípanie zubami a u mužov nie zriedka aj erekcia.

Snívanie je mysteriózny dej, na ktorého objasnení sa ešte pracuje. Každý deň sme vystavený množstvu podnetov, ktoré vnímame vedome ale ešte väčšie množstvo podnetov nám prejde do mozgu nevedome a nestíhame ich spracovať. Predpokladá sa, že spánok vznikol evolučne na odreagovanie sa od silných citových zážitkov, ktoré zaťažujú našu myseľ počas dňa, ide o psychickú regeneráciu. Najlepšie riešenie problémov je teda vyspať sa nato. Podľa Jonathana Winsona sny zpracovávajú novšie spomienky, vyraďujú zbytočné dáta a dôležité ukladajú do pamäte. V noci sa nám tak miešajú nové zážitky so starými už dávno uloženými. Počas noci sa nám priemerne sníva tri až sedem snov, ale väčšinu si napamätáme. Na sen si spomenieme, len keď sa prebudíme pred jeho koncom. Podľa vedcov si ženy pamätajú sny lepšie ako muži, čo je zapríčinené ich plytším spánkom. Nesnívame celú noc, ale iba v REM fáze spánku.

Námesačnosť alebo odborne somnambulizmus je porucha spánku. Ide o abnormalitu, pri ktorej sa človek neúplne zobudí. Vznik nastáva vo fáze non-REM spánku, najčastejšiš v prvej tretine noci. V tejto fáze sú svaly normálne pohyblivé, človeku sa aktivuje motorický systém bez prebudenia a správanie nie je pod kontrolou. Námesačné su najčastejšie deti medzi šiestym a dvanástym rokom a postupne sa starnutím môže spánok upraviť do normálu. Námesačnosť nie je choroba, nebezpečné sú iba úrazy, ktoré sa môžu týmto ľuďom stať.

Pohlad na sny sa v priebehu histórie menil. Číňania považovali sny za posolstvo zo sveta mŕtvych, ktoré mohli na tomto svete interpretovať a riadiť sa nimi pre svoje dobro. Gréci verili, že sny sú božími správami, preto si spánok navodzovali bylinnými odvarmi pri vstupe do svätých chrámov. Hippokrates prikladal snom terapeutickú funkciu, považoval ich za signál blížiacej sa choroby. Platón si myslel, že sny odhalujú pravý charakter ľudí, prejavujú sa v nich totiž túžby, ktoré v bdelom stave potláčajú. Kresťania v ich začiatkoch verili, že sny zosiela boh aby zoslal svojim ovečkám nejakú informáciu alebo rozkaz. Jeremiáš, ktorý žil v rokoch 342-420, túto teóriu vyvrátil kvôli znepokojivým vidinám a pripísal úlohu tvorby snov diablovi. Cirkev prehlásila teda sny za prefíkané triky satana a nakázala ich ignorovať. Freud predpokladal, že sny majú najmä sexuálny podklad. Podľa Alfreda Adlera by sme sny mali integrovať do života. Pomocov interpretácie snov a ich pochopenia sa nám otvára šanca byť schopnými identifikovať a riešiť svoje komplexy.

Nočné mory môžu vyvolávať problémy so srdcom alebo migrénu. Jeden z dôvodov je nedostatok kyslíka v mozgu. Nočné mory môže spôsobovať aj nedostatok spánku. Takže, keď ich máte, nevyhýbajte sa spánku. Keď sa dostatočne vyspíte, tak prejdú.

Príčinou bizarných snov môže byť alkohol, infekcia, menopauza či počasie. Dôvodom je vplyv na chemické látky v mozgu a zmena hladiny hormónov. Počet sexuálnych snov s vekom narastá a najčastejšie sú u ľudí nad šesťdesiat rokov.

Stále presne nevieme, na čo sny sú, a kým sa ich význam a posolstvo objasní, bude to chcieť ešte veľa hodín spánku. Netreba z toho robiť žiadnu vedu a iba si užiť zaslúžený odpočinok a snívať.