Nechcel som, aby z mojej púte bola len krčmová historka

Pred necelým rokom sa mladý Ladislav Zibura, pre svoje okolie známy ako cynický kaviarenský povaľač, rozhodol zbaliť pár veci a vydať sa pešo priamo do Jeruzalema. Za 40 dní prešiel približne 1 400 kilometrov, spoznal množstvo ľudí a zažil svoje doteraz najväčšie životné dobrodružstvo. Nebolo by to nič výnimočné, na púte sa ročne vydávajú tisíce ľudí, ale málokto dokáže o tom rozprávať tak pútavo ako práve Ladislav. Možno tým, že má bunky žurnalistu, možno, že ako ateista má istý nadhľad a možno tým, že jeho “cestovateľný stand-up” je jednoducho zábavný, zaujímavý aj poučný. Svoju projekciu 40 dní pešo do Jeruzalema po obrovskom úspechu v Čechách prinesie aj na Slovensko, konkrétne do KC Dunaj v utorok 19.5.


Sám hovoríš, že si do Jeruzalema šiel bez mapy a bez orientačného zmyslu. Blúdiš často? Používaš napríklad aspoň GPS?

Blúdim vlastne stále. Celé Turecko som prešiel bez mapy. GPS by som asi nevedel používať. Pýtam sa miestnych, chodím podľa slnka. Jediný môj kontakt s civilizáciou sprostredkúva čítačka kníh Amazon Kindle, ktorá má pripojenie na internet.  

Dá sa vôbec blúdiť na takej púti, ktorej cesta by mala byť vlastne cieľ?

Dá sa vzdiaľovať od cieľa, aj keď je pravda, že na tom veľmi nezáleží. Naopak, to občas robí púť ešte dobrodružnejšou. Ja mám totiž taký zvyk, že sa nikdy nevraciam. Vždy sa snažím nájsť si skratku, čím sa stratím ešte viac. To, že neustále neviem, kde som, z púte robí neopakovateľný existenciálny zážitok. Camus a Sartre by mali z mojej rezignovanosti a bezradnosti radosť. Naviac ma to nutí sa neustále baviť s miestnými, čo je super. Majú totiž jedlo.

Ľudia väčšinou chodia na púte z náboženských dôvodov, ale ty nie si veriaci. Čo to dáva tebe?

Ja chodím spoznávať ľudí, objavovať miesta a zažívať veci. Nič viac, nič menej.

Čo je na takej púti najhoršie?

Na toto mám jednoznačnú odpoveď. Keď spím vonku v spacáku a začne pršať. Neexistuje horšie prebudenie. Naozaj.

V čom sa líši pútnik od cestovateľa?

Podľa mňa turista spoznáva miesta, cestovateľ miesta a ľudí a pútnik miesta, ľudí a seba. Tak nejako by som to videl. Každopádne, je to zážitok individuálny a je to ťažké zhodnotiť. Cestovanie je skvelé. Či už ako turista alebo pútnik.

4-pout-santiago.JPG

Ako vlastne vznikol nápad, že spravíš o svojej ceste prednášku?

Urobiť prvú projekciu mi trvalo viac ako pol roka. Desil ma totiž pojem “preziburovaný”, ktorý začali používať moji kamaráti a nechcel som, aby sa z mojej púte stala len krčmová historka.

Čo návštevníci tvojej prednášky určite nemajú očakávať?

Podľa mňa je dobrý nápad si pred každou akciou prečítať jej anotáciu. Tá moja začína asi takto: “Blonďatý rošťák Ladislav opustil klimatizovanú kaviareň, aby sa vydal na 1 400 kilometrov dlhú odyseu plnú bolesti, utrpenia, odtlakov a modrín.” Napriek tomu občas príde niekto, kto si myslí, že budem hovoriť ako Marek Eben. A ten je potom smutný. Tá moja projekcia je v podstate vo všetkom opakom toho, čo ľudia doteraz na cestovateľských prednáškach zažili.

A čo naopak môžu očakávať?  

Minimalistické úsmevné detaily, ktoré ohromne rád hľadám. Príbehy úplne cudzích ľudí, ktorí ma pohostili u seba doma. Vtipy, ktorým sa nebudú smiať. Hlúpe reči, ktoré ich pobúria. Ale tiež vážnejšie veci. Vlastne chcem vtipnou cestou odovzdať svedectvo o tom, že ľudia na svete sú dobrí.

V Česku si už dosť populárny. Preči si myslíš, že máš u ľudí taký úspech?

Podľa mňa je to tým, že sa ľuďom moje projekcie páčia. Ale nie som si úplne istý.

Akú sú ohlasy ľudí na tvoju projekciu? Navnadil si už niekoho, aby sa tiež vydal na púť?

Myslím, že tak asi dvadsať ľudí sa mi už v minulosti podarilo nadchnúť a skutočne vyrazili. Zatiaľ to vyzerá, že to tých návštevníkov projekcií naozaj baví. Po prvýkrát som kino vypredal za štyri dni, po druhýkrát už za štyri hodiny. Každopádne chcem i tým, ktorí nikdy na púť nepôjdu, sprostredkovať to, čo by na nej mohli vidieť. Vtiahnúť ich do deja.


Ladislav Zibura

je jeden z tých ľudí, ktorých si buď obzvlášť obľúbite, alebo ho budete neznášať. Pravdepodobné je skôr to prvé, pretože človeka obdareného svojráznym humorom, je ťažko nemať rád. I keď má Ladislav rád spoločnosť, posledné štyri roky trávi v samote, a tak okrem Jeruzalema sa peši vybral aj do Santiago de Compostela a do Ríma, na bicykli to vzal
k Severnému moru a späť. Je to teda taký oxymoron - povaľač a zároveň náruživý cestovateľ, ktorý si zážitky z cestovania určite nezľahčuje. Jeho príbeh odmenili aj na idnes.cz v súťaži Tvoj príbeh.

19. 5. (utorok)
Štart: 20:00 hod.
Vstup: 4€ v predpredaji v bare v KC Dunaj

Event: www.fb.com/events/461709320654602
Video: https://www.youtube.com/watch?v=KpG4CtdHXRI&spfreload=10