O tom, či je žena osudová alebo nie, rozhodujú muži

Slovo feminizmus sa v poslednej dobe ozýva z každej strany. Jedným už lezie na nervy, iní sa zaň statočne stavajú. Čo to slovo vlastne znamená a prečo sa spomína tak často? Nielen na tieto otázky odpovedá Lenka Kukurová, kurátorka výstavy Fem(inist) Fatale v Kunsthalle Bratislava.


Prečo sa výstava volá práve FEM(INIST) FATALE?

FEM(INIST) FATALE je slovná hračka, vtipná a ironická. Tým názvom tvoríme nejaký svetonázor, ktorý je fatálny a je súdobý. Pretože človek, ktorý sa začne pozerať na svet prostredníctvom feminizmu alebo si začne klásť otázky, ktoré feminizmus prináša, nebude mať už nikdy pohľad na svet taký istý, ako bol predtým. Takže preto FEM(INIST) FATALE.

Lenka, je podľa vás femme fatale klišé?

Myslím si, že vo väčšinovej spoločnosti určite áno. Je tu prítomná tá osudová žena, ale osudová žena, ktorej úlohou je zvádzať mužov. Nie je to osudová žena sama pre seba, ktorá je krásna, lebo taká chce byť. Vždy je určujúci mužský pohľad, mužské publikum. Aspoň tak to chápem ja.

Myslíte si, že v dnešnej spoločnosti ešte vôbec existuje femme fatale alebo je to výdobytok minulých storočí?

Myslím si, že tá predstava je stále živá. Keď si otvoríte akýkoľvek lifestylový magazín, s tou predstavou sa pracuje. Čo mne osobne na tom prekáža - myslím si, že žena by mala byť viacej subjektom ako byť len nejaký objekt. Čiže mala by byť sama pre seba a to je v podstate dostačujúce. Samozrejme, ak má nejakých obdivovateľov, je to v poriadku, ale mala by byť hlavne sama so sebou spokojná.

Mnoho ľudí doteraz presne nevie, čo to ten feminizmus znamená. Tušia, že úzko súvisí so ženami, poznajú ho napríklad v rovine žien nespokojných so svojim platom alebo s ich odmietaním byť žienkami domácimi, ako ich poznáme z minulosti. Čo znamená feminizmus pre vás? Vedeli by ste ho vysvetliť?

Ja to poviem veľmi jednoducho, pre mňa je feminizmus hnutie alebo politický názor za spravodlivú spoločnosť. Bez diskriminácie, spoločnosť založená na rovnosti, spoločnosť, ktorá nepracuje so stereotypmi o tom, ako by ženy alebo muži mali vyzerať. Feminizmus existuje už niekoľko desaťročí – aj na Slovensku, a za tú dlhú dobu sa vyvinul do množstva rozličných feminizmov (takže už môžeme používať aj plurál v spojitosti s feminizmom). Záleží od uhla pohľadov, ak človek pochádza z nejakej akademickej pozície, alebo je politikom, tak má na to úplne iný pohľad, ale myslím si, že snaha o rovnoprávnosť či spravodlivú spoločnosť je všade rovnaká.

V posledným období som (a určite nie som sama) zaznamenala zvýšený záujem o feminizmus. Blogerky sa fotia s ochlpením tam, kde sa ho ženy väčšinou zbavujú, čoraz viac žien sa verejne hlási za feminizmus, vyzdvihujú sa témy akými sú menštruačná krv a pod. Čo si myslíte, prečo práve v tomto období, práve teraz je boom feminizmu?

Ťažko to takto povedať, možno až história nám napovie, čím to bolo vyvolané, ale od toho je ešte krátky odstup. Čo pozorujem vo svojom okolí a u svojich známych ja, tá diskusia, ktorá sa točila okolo referenda o tradičnej rodine vyvolala veľkú škálu emócií na oboch stranách a trošku zbúrala predstavu o tom, čo sme si možno mysleli. Že už žijeme v rovnoprávnej spoločnosti. V spoločnosti, kde je všetko v poriadku, kde žijú lesby a gejovia a neheterosexuálne identity, transidentity, sú tolerovaní a je to v poriadku. Práve tá diskusia, ktorá tu bola prítomná, ukázala, že to tak nie je. Ukázalo sa, že tu existuje obrovské množstvo netolerancie a myslím si, že to vyvolalo reakciu, vďaka ktorej ľudia pochopili, že ešte to nie je úplne v poriadku a musíme sa aj my vyjadrovať, keď chceme mať rovnoprávnu spoločnosť, kde sú ľudské práva rešpektované pre všetkých a neexistuje nejaká nenávisť v určitej skupine obyvateľstva. Preto je nutné vyjadriť sa aj verejne.

Všetci autori výstavy FEM(INIST) FATALE sú feministi. Myslíte si, že tento ich „postoj“ sa odzrkadľuje aj na ich tvorbe?

Niekedy sa to prejavuje, niekedy sa to nemusí prejaviť. Nie je to určujúce, sú ľudia, ktorí sú vo svojom civilnom živote feministi, ale neznamená to, že musia vytvárať len feministické umenie. Venujú sa množstvu tém, ale ten feminizmus sa tam nejako prirodzene objavuje ako jeden z ich svetonázorov alebo politických presvedčení a keďže pracujú aj s inými politickými témami, tak spracovávajú aj feminizmus. Ale sú aj autorky, v ktorých je ten rodový a feministický pohľad dominantný a takou je napríklad aj Eva Filová. No naopak sú aj autori, ktorí sa venujú aj úplne iným témam, napríklad kritike verejnej sochy alebo podobe verejného umenia a takým je zase Martin Piaček.

Ktorý z autorov vystavujúcich na FEM(INIST) FATALE vo vás najviac zarezonoval?

Všetci. Ja pracujem nielen s feminizmom, ale aj s politickými témami v umení, napríklad s kritikou korupcie a podobne.  Autori sú väčšinou umelci a umelkyne, s ktorými som sa stretla už skôr. A ak aj nie, ja som veľmi rada, ak sa nejaké umenie vyjadruje k veciam verejným. To ma vždy teší.


Výstavný projekt Fem(inist) Fatale je vôbec prvou skupinovou výstavou na Slovensku, ktorá sa k feministickým východiskám hlási otvorene, hoci existovalo niekoľko umeleckých a galerijných aktivít, ktoré sa tematicky k feminizmu vzťahovali. Selekcia umelkýň a umelcov je zostavená na základe predošlej spolupráce s feministickým kultúrnym časopisom, vzdelávacou a publikačnou organizáciou Aspekt, ako aj s rodovo orientovaným časopisom Glosolália.

K feminizmu sa nehlásia len ženy, ale aj muži, čoho dôkazom je jeden autor z vystavujúcich, Milan Mikuláštík: „Vzhľadom na to, že rodové nerovnosti sú v našej spoločnosti stále smutnou realitou, považujem za úplne prirodzené „byť feministom“. Dokonca si myslím, že ak sa chcem považovať za demokraticky zmýšľajúceho človeka, je to moja povinnosť. Je užitočné, že sa k feministickým myšlienkam hlásia i niektorí muži. Českí muži sú totiž, v porovnaní so svojimi západnými kolegami, neuveriteľní šovinisti. Za úplne bizarnú považujem averziu voči feminizmu, ktorá je rozšírená medzi českými ženami. Osveta je potrebná.“

Výstavu je možné vidieť až do 6. septembra vo “window gallery” Kunsthalle LAB v Dome umenia v Bratislave. Pri príležitosti výstavy budú pre návštevníkov pripravené aj sprievodné podujatia – diskusie, prednášky, divadelné predstavenie a čítačky, ktoré sa zamerajú na rozmanité podoby feministického a rodového výskumu (kunsthistorického, sociálnovedného, filozofického a i.) a umenia.

 

Kurátorka: Lenka Kukurová
Autorky a autori: Jana Bodnárová, Petra Čížková, Mária Čorejová, Anna Daučíková, Lucia Dovičáková, Eva Filová, Milan Mikuláštík, Martin Piaček, Ivana Šáteková, Jana Štěpánová
Viac info:  http://www.kunsthallebratislava.sk/event/feminist-fatale