RESONATE - Budúcnosť v Belehrade

Resonate je konferencia, ktorá sa odohrala 16.-18. apríla v Belehrade a redakcia Inspire magazínu nechýbala. Resonate sa nezaoberá konkrétnou témou, ale snaží sa návštevníka napumpovať informáciami o novinkách v kreatívnom priemysle, kde sa umenie stretáva s najnovšími technológiami. Táto kombinácia dvoch, na prvý pohľad odlišných svetov zasahuje do množstva oblastí. Konferencia je plná architektov, grafikov, umelcov nových médií, programátorov, akademikov a ktovie koho každého, o kom ani neviem.


Speakerov môžeme deliť podľa toho na dve oblasti, z ktorých pochádzajú: tí z umeleckého prostredia (grafici, architekti, novomediálni umelci) a tí z technického prostredia (programátori, konštruktéri, developeri). Speakeri prekvapia a nejeden programátor dokáže o svojej kreatívnej práci hovoriť tak pekne a zrozumiteľne, že máte chuť začať kódovať.

Samotná konferencia je pomerne vytrhnutá z kontextu balkánského prostredia. Speakeri nie sú z Balkánu a návštevníci tiež nie. Môže za to, na miestne pomery vysoká cena vstupenky. Kvôli istému elitárstvu bol Resonate kritizovaní miestnou komunitou. Na základe tejto kritiky urobili celkom šalamúnske riešenie - belehradskí študenti majú vstup zadarmo.
Resonate pre mňa predstavuje istý druh sviatku a s tým spojeného obradu, keď si ako na festival krúžkujete, koho nemôžete premeškať. Resonate je ešte o to viac zaujímavý, že skoro nikoho som vopred nepoznala a krúžkovaniu predchádzalo gúglenie a objavovanie. Len ak niečomu veríte, tak tam idete bez toho, aby ste dôverne poznali obsah. Vymieňa sa tak klasická motivácia a nejdem na konferenciu kvôli Janke Marienkovej (vymyslené meno of korz), ale kvôli tomu, že je to Resonate. Všekým, ktorých zaujímajú projekty na svetovej úrovni, spájajúce v sebe umenie a technológie, odporúčam preskúmať webovú stránku Resonate.io. Prehľadne informuje o každom hosťovi s odklikmi na ich weby.

Počas konferencie som si našla novú zábavku a častokrát som sa prichytila, že sledujem skôr formu, akou hosť prednáša, namiesto obsahu. Mrzelo ma, že príliš veľa prednášok nápadne pripomínalo TEDx a chýbala úprimnosť v prejave. Festivaly aj konferencie občas prinesú smútok, keď sa vaše očakávanie nestretne s realitou a.k.a. headliner vás sklame. Tešila som sa na Ricarda Cabella (mr. doob - http://mrdoob.com/), ktorý dostal potrebu návštevníkom porozprávať všetko o svojej online knižnici na prácu s 3D grafikou vo webovom prehliadači. Tešila som sa tiež na hackera, ktorý prekvapuje ľudí peknými vecami, Zacha Liebermana. On poňal prednášku ako prezentáciu školských prác jeho študentov. Uhm, super. Pochopila som, že ak niekto robí zaujímavú prácu, neznamená to, že bude aj dobrý rečník. Alebo je tak dobrý, že priestor na prednášku využije na promo čohokoľvek, čo uzná za vhodné. Kto ma skutočne v dobrom prekvapil, bol Moritz Stefaner so svojou krásnou prácou vizualizácie dát a sympatickou pokorou. Sympatický bol Kim Asendorf, ktorý vzhľadom pripomínal surfera z Miami. Kim sa preslávil tým, že poslal prvý obrázok vo formáte GIF do vesmíru. Média to svojho času zaujalo, pretože GIF-ko bolo nepochopiteľne bez zmyslu a zaujímavosti. Je na ňom nejaký pán, čo sa pozerá do kamery. Toľká drzosť poslať niečo také do vesmíru! Čo si o nás mimozemšťania pomyslia (odporúčam GIF-ko vygúgliť)?  Nečakane zaujímavé bolo aj londýnske štúdio The Workers. Po ich prednáške som sa k ním priplížila ako fanynka na Topfeste (angličtina mi zrazu odišla) a dohodla som sa, že im mailom pošlem otázky o ich práci.

Nech sa páči, exkluzívne pre Inspire čítateľov, The Workers:

Minulý rok spravilo londýnske štúdio The Workers zaujímavý projekt “After Dark” s robotmi pre TATE galérii v Londýne. Vytvorili roboty (ktoré pripomínajú robota z filmu Číslo 5 žije!), ktoré boli ovládateľné cez počítače v domácnostiach online návštevníkmi. Ocitli ste sa v “koži” robota a mohli ste objavovať temné nočné zákutia múzea, ku ktorým by ste sa normálne nedostali. A z času na čas vám pred kamerou prebehol druhý robot. Aby neostal zážitok z pozerania si múzea len pre jednu osobu, každý, kto prišiel na webovú stránku, mohol vidieť to, čo vidia roboti. Na pár otázok mi odpovedal jeden z dvojice The Workers - Tommaso Lanza.

How was the feeling to create creatures? Do you think that director of Short circuit felt the same way when he did the movie?

I don’t know what John Badham felt when shooting Short Circuit (I wish I did!), but during the events in private conversations we were referring to our spare 5th robot as "Johnny 5”! Designing the robots was challenging, because we had so many constraints: time, money, technical and physical requirements, functionality… I am happy about the result because I feel we succeeded to give the machines a certain personality, something that people could relate to in some way, without resorting to anthropomorphising features.

Have you been interested in robots before or did you become familiar while doing robots? Do you like robots?

We were more or less familiar with all the technologies involved in creating the robots, from the electronics to the software. but we never built something like that before, so in that light it we were new to the experience. It wasn’t easy, but that made it even more exciting to us.

What are your predictions for the future of museums, galleries and technology?

Museums and galleries are very complex creatures themselves, and each one is different in what they need. I think it’s great that more institutions, public and private, are reaching out to artists, designers and technologist to expand their reach through new media. We are only starting to scratch the surface as people on both sides of the equation are becoming more confident and familiar with the possibilities offered by design and digital technology. If anyone is listening, reach out to us: nothing is impossible.

Which projects are you working on right now?

I cannot name work-in-progress and upcoming projects, but there’s a lot exciting work ahead!


Resonate nie je len konferencia. Ponúka tiež bohatý sprievodný program, ako sú workshopy, výstavy a koncerty. Zažila som tam tento rok jeden z mojich najlepších koncertov v živote. Nepoznala som pred tým skupinu Einstürzende Neubauten, z ktorej všetci šaleli, že bude na Pohode. A už vôbec som nepoznala jej člena, staršieho pánka, Blixu Bargelda. Na jeho koncert som išla náhodne. Bolo to niečo medzi zvukovou performance, hovoreným slovom a spevom (nie, nebola to Iva Bittová). A bolo to skvelé! Resonate stiera hranice odborov a dáva do popredia myšlienku renesančného človeka. Ak je vám blízka interdisciplinarita, máte radi experiment a hravosť, nenechajte si budúci ročník ujsť!

Autor: Ľubica Drangová
Foto: The Workers, Matej Fandl