Tucet netuctových filmov, ktoré na festivale Cinematik musíte vidieť

Už o pár dní dostane v Piešťanoch prednosť filmové umenie pred kúpeľným „Barlolámačom“. Septembrový festival Cinematik totiž tento rok do svojho programu vtesnal vyše stovku výnimočných snímok (z toho takmer polovica bude mať na Slovensku premiéru). Magazín Inspire ponúka tucet tých netuctových, teda výber toho najviac zaujímavého zo súčasnej kinematografie, čo stojí za pozretie na veľkom plátne.

Dvanásty ročník festivalu Cinematik odštartuje už 12. septembra. Vytiahnite si diáre a zápisníky – podnetov na pozeranie i následné premýšľanie a prehodnocovanie postojov bude v programe skutočne dostatok. Inšpirovať sa môžete nasledujúcim netuctovým tuctom filmov.

Bez lásky.jpg

 

Film s láskou i bez lásky

Ruský filmár Andrej Zvjagincev si pred dvomi rokmi za film „Leviatan“ odniesol Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film. Tento rok sa na plátna vrátil s emotívnou drámou „Bez lásky (Neľubov)“. V centre pozornosti stoja rozvádzajúci sa manželia, ktorí sú natoľko zaslepení vlastnými problémami a vzťahmi s novými partnermi, že celkom prehliadajú svojho dvanásťročného syna. Ten si pri jednej z vypätých hádok vypočuje zraňujúce slová a následne na to bez stopy zmizne. Manželia sú nútení spolupracovať, aby dieťa našli. A po celý čas sú konfrontovaní so svojím sebectvom. Film mal premiéru na tohtoročnej súťaži festivalu v Cannes, odkiaľ si odniesol aj Cenu poroty.

Prvý film v histórii svetovej kinematografie, ktorý je celý maľovaný olejovými farbami, vzbudil pozornosť už počas kampane na Kickstarteri. Snímka z dielne Doroty Kobiely a Hugha Welchmana „S láskou Vincent (Loving Vincent)“ zachytáva posledné dni komplikovaného života maliarskeho velikána Vincenta van Gogha. Ide o skutočne originálny počin, pri ktorom sa tvorcovia museli obrniť trpezlivosťou – každá sekunda „maľovaného“ filmu totiž vznikala približne 10 dní. Ak by na filme pracoval jeden človek, dokončil by ho za 144 rokov čistého času. Vyše stovka európskych výtvarníkov to spolu zvládla za šesť rokov. Výsledkom je film, ktorého každý záber vyzerá akoby ho nakreslil sám majster van Gogh. Festival Cinematik si ho vybral ako otvárací film. A ešte jedna zaujímavosť zo zákulisia: Snímka najprv vznikala ako hraný film, až následne bol každý záber premaľovaný olejovými farbami.

Dokumentárny film Adama Hanuljaka: „10 rokov lásky“ sleduje problematiku mladých rodín v súčasnej Európe. Predstavuje päť párov, ktoré sa pred viac ako desiatimi rokmi stali rodičmi. Snímka sa nakrúcala od roku 2006 a sleduje, ako sa zmenil životný štýl aj ekonomická situácia mladých párov. Neskôr si všíma aj spôsob výchovy detí či kríz, ktoré v niektorých prípadoch vrcholia rozchodmi, dokonca aj smrťou.

Elle.jpg

 

Krehkosť snívania i brutalita detí aj dospelých na plátne

Sen je krehká záležitosť. A najmä veľmi súkromná. Aké to je, keď sa dvom ľuďom sníva rovnaký sen v rovnakom čase a s tými istými detailami, sa rozhodla preskúmať maďarská režisérka Ildikó Enyedi. Film „O tele a duši (A Teströl és Lélekröl)“ rozpráva nekonvenčnú love story dvoch ľudí s postihnutím. Jedným je starnúci finančný riaditeľ bitúnku a druhou mladá, plachá a navyše mierne autistická kontrolórka kvality mäsa. V noci sa im sníva totožný sen – uprostred zasneženého lesa sú laňou a jeleňom. Jednu z hlavných postáv filmu si zahrala slovenská rodáčka Alexandra Borbély. Snímka si z posledného Berlinale odniesla ocenenie za najlepší film.

Posledný školský deň v malom poľskom meste by v sebe mal niesť prísľub letnej zábavy. Dvanásťročná Gabrysia však rieši iný problém – má poslednú šancu povedať svojmu spolužiakovi, že sa do neho zaľúbila. Zorganizuje tajné stretnutie a vydieraním ho prinúti, aby prišiel. To, čo mal byť osobný rozhovor, sa však vymkne spod kontroly. Poľská dráma „Detské ihrisko (Plac zabaw)“ o brutalite detí je o to mrazivejšia, že jej vznik inšpirovali skutočné udalosti.

O výkone Isabelle Huppert v dráme Elle“ režiséra Paula Verhoevena sa napísali už celé ódy – a právom. Hlavná postava Michèle je šéfkou poprednej spoločnosti na výrobu videohier, ktorá svoj nemilosrdný prístup prenáša aj do milostného života. Ten sa navždy zmení, keď ju v jej vlastnom dome napadne neznámy útočník. Keď muža vystopuje, obaja sú vtiahnutí do zvláštnej a vzrušujúcej hry – hry, ktorá sa môže hocikedy vymknúť spod kontroly. Elle mala premiéru na minuloročnom festivale v Cannes a Isabelle Huppert má na svojom konte oscarovskú nomináciu pre najlepší ženský herecký výkon roka.

Austerlitz.jpg

 

O schopnosti empatie aj umení milovať

Slovenská premiéra nemeckého dokumentu Sergeia LoznitsuAusterlitz“ prináša na plátna nepríjemnú pravdu, ktorej svedkami sa stávame čoraz častejšie. Film dlhé minúty staticky pozoruje návštevníkov bývalého koncentračného tábora a ich správanie sa na pietnom mieste holokaustu. Bolestné spomienky však nevyvolávajú automaticky empatickú reakciu. Dejiny sa menia. Návštevníci si robia selfie, smejú sa, rozprávajú. Snímka spolu s divákmi hľadá odpovede na otázku – či to nie je už len turistická atrakcia; ako sa zmenila ľudská podstata a čo vlastne na takýchto pietnych miestach hľadáme.

Životopisný príbeh uznávanej poľskej gynekologičky a sexuologičky Michaliny Wislockej: „Umenie milovať: Príbeh Michaliny Wislockej“ zachytáva jej neúnavný zápas o vydanie príručky „Umenie milovať“, ktorá sa v komunistickom Poľsku koncom 70. rokov minulého storočia stala veľkou udalosťou. Išlo o prvé poľské dielo, ktoré sa otvorene venovalo ľudskej sexualite a jej popularizácii. Rešpektovaná lekárka však pri snahe o vydanie knihy neustále narážala na odpor a nezmyselnú cenzúru. Keď kniha nakoniec bez cenzúry vyšla, okamžite sa predalo takmer sedem miliónov výtlačkov. Podľa slov poľskej režisérky Marie Sadowskej, ktorá príbeh priniesla na filmové plátna, ju doma čítal takmer každý. Snímka tento rok pritiahla do poľských kín rekordné množstvo divákov.

I am not your negro.jpg

 

Reakcia na obraz menšín a krízu spoločnosti

Film režiséra Raoula Pecka „Nie som tvoj černoch (I am not your negro)“, ktorý bol nominovaný aj na Oscara, sa dotýka tragických smrtí Malcolma X, Martina Luthera Kinga jr. a Medgara Eversa a prináša silnú výpoveď o tom, ako je obraz (a realita) dnešných afroameričanov v Spojených štátoch amerických zostrojený a vynútený. Nejde o ľahkú „podívanú“, no snímku treba vidieť.

Najnovší film velikána svetovej kinematografie Michaela Hanekeho: „Happy End“ reaguje (ako inak) na aktuálnu tému krízy. Nehovorí len o kríze medziľudských vzťahov v rodine, ale aj o kríze spoločnosti, v ktorej už nevnímame jeden druhého, stávame sa voči sebe slepými. Happy End sleduje rodinu, žijúcu vo francúzskom mestečku Calais počas prebiehajúcej utečeneckej krízy. Všíma si najmä mladú Eve – vnučku dôchodcu Georgesa (fanúšikovia Hanekeho filmov si ho pamätajú z drámy Láska) a jej pohľad na svet. Časť filmu, ktorý sa bude v Piešťanoch premietať v slovenskej premiére, bola nasnímaná na mobilný telefón.

Raw.jpg

 

Retrospektíva bratov Dardennovcov i silný debut

Celovečerný debut Julie Ducournau „Raw (Grave)“ mal premiéru na 69. ročníku festivalu v Cannes a zdvihol zo sedadiel kritikov, divákov i festivalové poroty. Ide o šťavnatú drámu sexuálneho prebudenia, ktorá kráča v šľapajách majstra body hororov – Davida Cronenberga. Vegetariánka Justine odchádza v šestnástich rokoch na veterinárnu školu, na ktorej študuje aj jej staršia sestra. Pri jednej z epizód šikany ju donútia zjesť mäso – po prvý raz v živote, a navyše surové. Táto skúsenosť ju od základov zmení a v krehkom dievčati prebudí spiace monštrum...

Festival Cinematik sa v sekcii Rešpekt vracia k tvorbe bratov Dardennovcov. Spolu prinesie trinásť filmov z ich dielne, medzi nimi aj Mlčanie Lorny; Dva dni, jedna noc alebo drámu Chlapec na bicykli. V nej 12-ročný Cyril odmieta uveriť, že jeho otec ho opustil a predal jeho bicykel. Ostáva sám v domove pre deti, kým sa nezoznámi so Samanthou, kaderníčkou, ktorá mu jeho bicykel kúpi späť. Samantha sa stáva jeho náhradnou matkou, no chlapec stretáva miestneho drogového dílera, ktorý ho zapojí do svojich obchodov. Film „Chlapec na bicykli (Le gamin au vélo)“ patrí bezpochyby medzi to naj z ponuky Cinematiku.

Text: Zuzana Zimmermannová, Foto: Festival Cinematik, imdb