V spätnom zrkadle s Máriou Riškovou

profil_22.10.jpg

profil_22.10.jpg

Mária Rišková (1974) pracuje v Slovenskom centre dizajnu od roku 2014, stála pri vzniku Slovenského múzea dizajnu, dva roky bola jeho vedúcou a kurátorkou zbierky komunikačného dizajnu a od 1. januára 2016 bola vymenovaná do funkcie riaditeľky SCD. Krátke poohliadnutie za prvým rokom v tejto významnej funkcii prinášame v našom rozhovore online. Viac zrkadlenia nájdete v aktuálnom printe. 


Mária, momentálne uplynul rok od tvojho oficiálneho vymenovania do funkcie riaditeľky Slovenského centra dizajnu. V téme nášho čísla skúšame bilancovať a nastaviť zrkadlo, čo z tvojej vízie sa podarilo zrealizovať? S čím si skutočne spokojná a kde vidíš (aj vlastné) rezervy? Aký máš pocit – predstava vs skutočnosť – realita pri napĺňaní plánu?

Moja koncepcia a vízie, s ktorými som sa uchádzala o miesto riaditeľky SCD boli a stále sú veľmi ambiciózne a ich naplnenie bude trvať roky. V tomto počiatočnom období by som to zhrnula krátko ako zachovanie kontinuity pre tie projekty a ciele organizácie, ktoré má zmysel rozvíjať naďalej a vytvorenie novej agendy, ktorá možno viac korešponduje so súčasným svetom.  Popri tom ešte urobiť reformu spôsobov práce, vyrovnať sa s rastúcimi administratívnymi úlohami, balansovať na hrane záujmu či nezáujmu politikov, verejnosti, médií. Čo sa týka úspechov, podarila sa nám výraznejšia prezentácia nášho dizajnu v zahraničí, posilnili sme spolupráce s medzinárodne uznávanými partnermi (napríklad Museum für Angewandte Kunst je naším veľkým fanúšikom). V zahraničí sme podľa mňa dobre zvládli projekty, ktoré sme robili na kľúč pri príležitosti predsedníctva Slovenska v Európskej komisii. Projekt Hľadanie krásy od Ové Pictures bol rekordným nielen pre nás, iba v Bruseli ho videlo 24-tisíc návštevníkov a Dialógy SK, výstava produktového dizajnu, obehli viaceré mestá Európy.

Osobne ma teší aj nárast záujmu o náš projekt Národná cena za dizajn, viac ako 7-násobný nárast prihlásených prác oproti predchádzajúcemu obdobiu a záujem návštevníkov a médií. Po zmene v národnej cene som naozaj túžila. Ocenenie identu RTVS prišlo pred cenou z medzinárodnej súťaže a televízia sa k obom cenám hrdo hlásila, viacerí diváci sa nám ozvali, že si všimli v tomto kontexte národnú cenu za dizajn.

Rozpor v predstavách a realite nastáva hlavne v tom, že všetko trvá oveľa dlhšie ako by som čakala. Možno aj po skúsenostiach s prácou v iných sektoroch, možno aj v konfrontácii s dlhodobým plánovaním – veď úlohy, ktoré máme napríklad v Slovenskom múzeu dizajnu, sú nastavené tak, aby prežili generácie. No takisto tie rozvojové ciele sú určené nielen nám v súčasnosti, ale hlavne ďalším generáciám.

selfie_kupelna.jpg

selfie_kupelna.jpg

Tvojím osobným cieľom bolo prispieť k verejnému povedomiu o dizajne ako odbornej disciplíne nielen z pohľadu výtvarného a estetického, ale aj z hľadiska ekonomického, technologického a z hľadiska jeho významu ako nástroja na vytváranie kultúrnej identity. Podarilo sa?

Tento cieľ je opäť skôr misiou na celý život. Žijeme v dobe čísel a štatistík a hoci dizajn je nesporne oblasťou, ktorá má potenciál a prináša do rozpočtov obrovské sumy, mám pocit, že u nás stále vládne dojem, že je to len vyriešenie vonkajšieho povrchu, vzhľadu vecí. Pritom dizajn je komplexná disciplína, súvisí s prírodnými vedami, technológiami, no i psychológiou alebo globálnou politikou. No i keby sme vynechali ostatné vlastnosti dizajnu a pozreli sa na to, ako vzhľad predáva, tak by mal dizajn významné miesto. Pritom sa prostredníctvom dizajnu, okrem predaja výrobkov, dá vytvárať lepší a funkčnejší svet. To si ľudia u nás stále uvedomujú žalostne málo. Čo sa týka kultúrnej identity, tu je úloha dizajnu rovnako kľúčová. Hrdosť je pozitívna vlastnosť. Je nevyhnutné, aby sme na niečo mohli byť hrdí. A je dôležité, aby sme vedeli čo najviacnielen o "lietajúcom aute" Štefana Kleina, o tom, že máme dizajnéra, ktorého dizajn nosila Madonna (Jakub Straka), že máme aj firmy, ktoré sa stali lídrami v strednej Európe (Pixel Federation v oblasti herného vývoja), ale napríklad o výskume bioplastov Vlasty Kubušovej a kolegov, zdravotníckom dizajne Nikolety Čeligovej. Alebo o tom, že naši dizajnéri aktívne pomáhajú v čase krízy utečencom, ako Dana Kleinert s projektom textilných nosičov pre matky s deťmi alebo zorganizovaním zbierok (Peter Hajdin z Komplotu).

Ak sa naši dizajnéri presadia v zahraničí, tak ľahšie dostanú ocenenie doma, a som šťastná, ak sa nájde čoraz viac dizajnérov, ktorí budú zapojení do medzinárodného kontextu. No je ľahké oceniť to, čo už ocenil svet. Naša práca je ťažšia, treba spropagovať a oceniť aj tých ostatných, ktorí rovnako vytvárajú našu identitu. Bez profesionálov okolo Nadácie Cvernovka, ktorí vlastnoručne rekonštruujú nové priestory v škole na Račianskej ulici, no nielen pre seba a svoje štúdiá, ale aj priestory pre verejnosť, by sme boli pôsobili navonok oveľa lenivejšie a pasívnejšie.

Nahodne_foto_sekac.jpg

Nahodne_foto_sekac.jpg

Prezradíš, na čo sa môžme v rámci aktivít SCD tešiť v budúcom roku 2017? Čo bude tvojou osobnou prioritou?

Mimoriadne sa teším na to, že spustíme prvú dlhodobú expozíciu dizajnu zo Slovenska v našom múzeu dizajnu v Hurbanových kasárňach. S tým by mali byť spojené študijné priestory, presťahovanie knižnice z menších priestorov na Jakubovom námestí, zabezpečenie prevádzky študovní dizajnu, jednoducho plánujeme budúci rok ukázať, ako môže fungovať priestor pre štúdium a prvý, či ďalší kontakt s dizajnom. Keďže pracujeme v provizóriu, tak to stále bude len akási ukážka, ktorá však bude funkčná, ale náš cieľ je vytvoriť stále a stabilné priestory pre výskum a prezentáciu dizajnu. Na druhej strane, niekedy provizórium stimuluje viac ako fixné prostredie s jasnými pravidlami. Sú to zdanlivo také základné veci a možno neznejú bombasticky a vzrušujúco, ale prax ma naučila, že minimálna funkčná infraštruktúra prináša priestor pre ďalšie aktivity. Ak sa nám podarí vytvoriť priestor, kde sa budú ľudia stretávať na pravidelnej báze, kde sa budú cítiť dobre, ak budú vedieť, kde si majú pohľadať informácie a vždy tu nájdu profesionálov ochotných poradiť, potom má zmysel všetko, čo robíme.

Budúci rok sa tiež pustíme do aktivizácie komunity produktových dizajnérov, prezentáciu národnej ceny posúvame na jeseň a budeme počas roka vyzývať produktových dizajnérov, aby sa zapojili.

A už je isté, že konečne založíme zbierku multimédií, o ktorej snívam a rozprávam už roky...

selfie_cesty.jpg

selfie_cesty.jpg

Umenie je vraj zrkadlom spoločnosti, ako vnímaš súčasnú situáciu z pohľadu inštitúcie, ktorú zastupuješ, ale aj osobného v rámci komunity priateľov umelcov.

Dizajn a jeho úroveň určite ovplyvňuje, ako vnímame spoločnosť. V súčasnosti vládne v umeleckej komunite depresívna nálada, z politickej situácie, káuz, ekologických katastrof, obavy z budúcnosti... Nuž, je tu namieste otázka, kde sme boli doteraz, keď sme tieto obavy nemali, či potláčali. O ekologickej kríze vieme predsa už dávno a to by mal byť možno zdroj najväčších obáv a priestor na aktivizáciu. Myslím si, že reakcia by mala byť úplne opačná ako depresia a ak chceme, aby sa niečo zmenilo v širšom meradle, musíme zmeniť aj svoje správanie vrátane profesionálnej etiky a cieľov. Takže podľa mňa asi skôr platí, že spoločnosť je zrkadlom umenia a dizajnu :) Dizajn nie je odrazom, ale priamo spoločnosť a jej hodnoty vytvára.

Zrkadlo je metaforickou súčasťou tvojho pracovného prostredia, ako vidíš samu seba? Aké máš ďalšie ambície, plány, sny?

Všetky profesionálne ambície mám momentálne spojené s centrom a múzeom dizajnu. 
Ak vybudujem s kolegami inštitúciu, ktorá bude dravým pendantom súkromných a zahraničných organizácií, tak sa moja misia podarí. Takisto adekvátne priestory pre aktivity centa dizajnu sú veľmi dôležité. 
Na druhej strane samu seba nevidím v direktorskej kancelárii s masívnym stolom, ako si to často predstavujú ľudia okolo mňa, to patrí do obdobia mastodontov a do doby ropných magnátov. (smiech) Ja mám radšej prácu na slnečnej terasa alebo mobilnú kanceláriu.

Ars_Electronica_Linz.jpg

Ars_Electronica_Linz.jpg

Neodpustím si ešte jednu ženskú otázku v súvislosti so zrkadlom a vnímaním krásy, snáď nebude znieť povrchne. :-) Absolvuješ množstvo pracovných aj spoločenských akcií, ako hodnotíš mieru (ne)vkusu? Je dôležité ako formálne vystupuje žena v tvojej pozícii? 

Ľudí absolútne nehodnotím podľa toho, čo majú oblečené a pri akej príležitosti, nemám to v mentálnej výbave. Presnejšie, pozitívne a adekvátne si všimnem, ostatné mi je ukradnuté. Čo sa týka môjho zovňajšku a reprezentácie, tak tu práve naopak, uvedomujem si hodnotu kultúrnych signálov, ktoré odev obsahuje. Zatiaľ nie som so svojím šatníkom príliš spokojná, ale verím, že sa mi čoskoro podarí nájsť si čas a navštíviť viacerých našich dizajnérov. Doteraz som kvôli svojmu workoholizmu nemala príliš veľa času, ale aj sústredenia na tento aspekt svojej práce. Ale osobný príklad je iste najlepší spôsob ako propagovať myšlienky a ak chcem, aby ľudia brali vážne záujem o slovenský dizajn, tak najlepší spôsob je nosiť a používať ho. Myslím, že mám dobré predsavzatie do nového roka. :)

Networks_prezentacia.jpg

Networks_prezentacia.jpg