Waves Bratislava 2014 – stál ten rozruch za to? Ó, áno!

Druhý ročník klubového festivalu Waves Bratislava v nás vzbudil dosť veľké očakávania. Dva dni, konferencia, veľa koncertov, veľa zaujímavých interpretov. Ale stálo to za to?


Ako sme už prezradili v titulku – ó, áno!!! Deväť klubov, 90 účinkujúcich, zaujímavé debaty na konferencii... Ale, ako to už tradične na festivaloch býva, zažívali sme závažné dilemy. Na ktorú debatu sa ísť pozrieť? Plaviť sa v kluboch na vlnách indie, rocku, folku, elektroniky alebo...? No veď to určite poznáte.

Prvýkrát aj konferencia

Hudba je super. O tom sa nedá s nikým hádať. A nezáleží na tom, aký žáner kto uprednostňuje. Preto nás potešilo, že tento rok Waves Bratislava neznamenalo len fenomenálne koncerty domácich aj zahraničných interpretov. Tentoraz sme sa aj vzdelávali – 3. októbra na Waves Bratislava Conference.

Financovanie kultúry, vzdelávanie v hudobnom priemysle, klubová scéna, ako sa dostať za hranice a stojí vaša hudba vôbec za to? Toľko zaujímavých tém sa preberalo počas jediného dňa. Bohužiaľ sme nestihli všetko, ale tu je pár postrehov.

  • Financovanie kultúry (nielen hudby, ale aj divadla, vizuálneho umenia, či vydávania časopisov) je náročné. Podporu zo strany štátu len tak ľahko nezískate – hoci napísať dobrú žiadosť o grant šance zvyšuje, veľa umelcov si buduje svoju činnosť takpovediac na kolene. Ale nevzdávajte sa. Nádej je tu vždy a ako inšpirácia mohol slúžiť aj samotný festival Waves Bratislava 2014, ale aj mnoho ďalších projektov (veď o niektorých píšeme aj my).
  • Dostať sa s hudbou za hranice ľuďom často pripadá nedosiahnuteľné. Ale stačí sa pozrieť na holandskú hudobnú scénu, ktorú predstavili na jednej z diskusií. Množstvo malých festivalov, bohatý klubový hudobný život a podpora novej hudby aj v televízii. Aj to sú cesty, ako podporiť mladú hudbu. Veď promotérov a bookerov treba nejako zaujať. Potom je cesta za hranice otvorená.
  • Najobľúbenejší bod konferencie pre nás bolo „sólo“ Petera Jennera. Niekdajší manažér kapiel Pink Floyd, The Clash, Ian Dura & Michael Franti... A hlavne veľmi zábavný pán. „Som legenda, žijúca legenda – aspoň to mi tu povedali – a to kvôli niečomu, čo som spravil v 60. rokoch.“ Hoci za kecpultom nestrávil veľa času, poskytol hudobníkom aj všetkým prítomným nadšencom dostatok tipov:
  1. Občas sa oplatí klamať – o Pink Floyd v začiatkoch tvrdil, že to bude najväčšia kapela od čias The Beatles... Voila! Nevinná PR lož sa stala skutočnosťou.
  2. Treba byť originálni – anglické texty síce pochopia aj zahraniční poslucháči, no nestratia tak niečo špecificky slovenské? Podľa pána Jennera áno. Treba sa držať toho, čo vás odlíši od desiatok či stoviek ďalších kapiel.
  3. Treba aj dobre vyzerať – nuž, asi je zbytočné tváriť sa, že vizuálna stránka nie je dôležitá. Osobitný štýl, zaujímavé video, prítomnosť na sociálnych sieťach... To sú veci, ktoré v súčasnosti predávajú.

...atď. Skvelo strávených 40 minút v prítomnosti legendy. A to bol pôvodne len fanúšik hudby bez nejakých špeciálnych ambícií stať sa manažérom kapiel... Sranda.

Prosto a skrátka – Waves Bratislava Conference bola úžasná a každý, kto nebol, môže len ľutovať!!!

A potom prišiel večer...

Teda tie večery boli tento rok hneď dva! Piatok a sobota oživili kluby v centre mesta skvelou hudbou. Lenže, viac koncertov pre nás znamenalo aj viac ťažkých rozhodnutí. Keď sme si v programe vyznačili tri rôzne koncerty v rovnakom čase... Ach jaj, oplatí sa viac taká tá klasika, ktorú poznáte a je super, alebo budete skúmať vody neznámych kapiel či DJs?

Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, KC Dunaj, Nu Spirit Club, Radio_FM Stage @ V-Klub, Atelier Babylon, Gorila.sk Urban Space, Poľský inštitút, Klub Dole a Urban House sa stali dejiskami dvojdňového maratónu naozaj dobrej hudby. Či už si radi zatancujete alebo si skôr radi užívate komornú atmosféru posediačky, určite ste si prišli na svoje.

My sme začali naozaj internacionálne. Koncert Gonsofus (rozhovor je v jesennom čísle Inspire magazine) bol pre mnohých prekvapením – live looping, keď Sasha Mamaev na pódiu zvládol úlohu hneď niekoľkých hudobníkov, vtipná fistbump rozlúčka s jeho bubeníkom uprostred koncertu... To bol naozaj veselý začiatok hudobnej časti festivalu. Pokračovali sme na krásne melancholickom, no výraznom koncerte Genius Loci. Dve krásne sestry s kapelou vôbec neznejú slovensky, a tentoraz je to aj dobre!

A čo by to bol za festival, keby sme nešli na jeden tradične dobrý koncert? Korben Dallas bol správnou voľbou. Benetinov hlas sa ozýval priestormi Atelieru Babylon a zimomriavky sa nám nevyhli. Korbenov sme síce videli koncertovať aj predtým... Aké síce? Išli sme na nich práve preto! Za piatkový večer sme toho síce stihli obehať viac, no musím ešte spomenúť jeden koncert. JoyCut boli avizovaní ako atmosférou podobní Joy Division. Fanúšikovia veru neboli sklamaní! Mierne 80´s temný vibe, dramatické bicie (klobúk dole pred ich kondičkou a bicepsmi!) a traja úžasní hudobníci na pódiu. JoyCut prosto putovali ihneď do nášho playlistu!

Sobotu sme tiež začali pokojne. Komorný koncert Jana Boleslava Kladiva za klavírom bol len predzvesťou toho, čo nás ešte čakalo. Predviedol nám to naj zo svojej poetickej tvorby, ale aj chystanú novinku. Nasledovala ďalšia šikovná baba z Demovnice, o ktorej sme už písali. Martina Javor & Band to na pódiu rozbalili. Pomalé aj rýchle songy roztancovali nielen ich huslistu a basáka. Pravdupovediac, ešte teraz ich máme plnú hlavu a tešíme sa na ďalší koncert.

Vo festivalovom guide sme spomínali, že máme radi izraelskú hudbu. Garden City Movement sa nám zapáčili už z youtube, ale nečakali sme, ako nás potešia na živom koncerte. Chillwave plný akustických gitár, stredne rýchlych beatov a nostalgických synťákov... Nechce sa niekto s nami presťahovať do Izraela?

O Waves Bratislava 2014 by sme vedeli rozprávať donekonečna. Veď tak je to s festivalmi vždy. Do dvoch dní sa koncentruje toľko zážitkov, hudobných aj spoločenských. Na druhý deň si človek len hovoril, nech ten čas beží rýchlejšie, aby tu bol konečne ďalší ročník Waves. Nuž, nevieme cestovať v čase, tak musíme byť trpezliví. A vy tiež!

Foto: Anna Raitl